Život ma nebaví

nelinka22 vobec nie, ak sa niekto nudi znamena ze nevykonava nejaku cinnost ktora ho naplna.
ak niekoho vsetko rychlo znudi znamena ze nema ziaden ciel alebo motivaciu.
Preto odporucam tieto hodnoty najst a zit plnohodnoty zivot.
Poradit ze ake su to veci sa neda lebo pre kazdeho to je nieco ine.

ze choroba z materialneho nadbytku
vy ste fakt mimo

ked ste sami nieco take nezazili tak sa asi tazko mozte vzit do koze dievciny
takymito problemami dnes trpia ludia z roznych vrstiev a zazemi a naozaj tazko povedat preco je to tak

keby bola zamestnana nejakymi problemami alebo tazkou pracou tak by na to automaticky nemyslela takze by uz tento problem nemala?
podla mna je len otazka casu kedy by sa to prejavilo

to je asi tak ako ked ti niekto povie ako riesenie depresie ze najdi si hobby, alebo nieco podobne, - proste odveci

Ako rýchlo vieme posúdiť iného len na základe jeho pár riadkov a myslíme si, že ho máme prečítaného. O Silvii nikto z nás nevie dokopy nič, len to, čo sama prezradila, a to je stále málo. Veď spokojnosť v živote nezávisí iba od materiálneho dostatku či nedostatku!

Silvia, na svoj vek si veľmi zrelá a rozumná, vidno to z Tvojho vyjadrovania a úvah. Keby si neprezradila svoj vek, tipovala by som ti 18 aj viac rokov. Príčinou tvojho stavu môže byť obdobie puberty, v ktorom prebiehajú veľké zmeny na telesnej i psychickej úrovni. Na druhej strane mohla si zažiť v minulosti niečo, čo ťa mohlo psychicky poznačiť. To, že nevieš nájsť niečo, čo by ťa dlhšie zaujalo nevidím ako nejaký problém, určite sa to časom vyrieši a nájdeš si to svoje pravé orechové, čo ťa chytí za srdce. Tá emočná vyprahnutosť - napr. absencia pocitu smútku za blízkym pri jeho smrti - no neviem, či za tým bude len puberta. Nestalo sa niečo v tvojom živote pred tým, ako si to začala na sebe pozorovať? Nezranil ťa niekto tak, že si si sama v sebe povedala (hoci len podvedome), že už nechceš byť viac zraniteľná, že sa obrníš proti ostatným, že sa zbavíš citov, aby si viac netrpela?

Možno len prechádzaš fázou, kedy sa zamýšľaš nad hlbším zmyslom života a udalostí v ňom. Sviatky pominú, TV prináša len chvíľkovú zábavu, radosť v živote strieda smútok, a Tebe to, čo iných teší jednoducho nestačí, chceš viac. Spoznávaš samú seba, zisťuješ, aká si, hľadáš svoju identitu. Neviem, len hádam :) Je dobré, že si takáto, nie je to nič tragické. Všetko chce čas a pravdepodobne práve čas všetko vyrieši.

prezyvka, suhlasim :-) zamerne som nic nerozvadzala, cakala som, ci sa chyti

Mrcina napisal dobre prvu vetu druha by sa dala rozsirit, pretoze aj bohaty moze byt stastny ale tiez si to musi zasluzit a vazit.

Ak mas ciel a hobby a o nieco sa usilujes tak sa nemas cas nudit ani zamyslat sa nad hlupostami.
Ja som sa ako decko malo kedy nudil stale som niekde lietal stale nieco robil.
Teraz je mladez stale unudena len sedia na pc na chatoch a pisu ako sa nudia, ziadne hobby, ziadne ciele, ziadna buducnost.

- MATOS, ďakujem za pomoc. Veľmi pomohol :-)
Syndróm vyhorenia to nie je, skôr je to taká nuda, pri kt. ma dlhodobo nič nedokáže zabaviť. :-(

-Ddana, tebe tiež ďakujem, no myslím, že by mi skôr vyhovovalo to www.ipcko.sk, ako mi poradil MATOS. Nerada s niekym volám, neviem prečo, ale nikdy sa necítim isto. Asi nejaká fóbia :-D

Bennn- no tak dúfam, že to môže byť tou pubertou, ale neviem teda. Ja už to mám také 2 roky- od 11. Že by som už vtedy bola v puberte? :-D

Mrcina- toto bolo dosť hrubé. Vôbec nemám všetko, čo som vždy chcela. Nie je to z toho, že mám veľa materiálneho nadbytku. To určite nie.
Ja som skôr myslela to, že všetky aktivity a činnosti, kt. som robila predtým a priam ich zbožňovala už nemám rada a nebavia ma. Aj keď skúšam všeličo nové, po chvíli ma to úplne prestane baviť a je to proste taký pocit, ako keby si stratila emócie- necítim smútok, keď mi zomrie blízky, čo je strašné slovo, necítim radosť, keď sú sviatky, necítim proste nič. Dá sa to nazvať nudou?

Ps. Spomeniem, že rodinné vzťahy mám dobré, ak by ste hľadali chybu za mojou výchovou- iba sme skôr dosť hádavá rodina, ale svoju mamu, otca a sestru a všetkých ostatným milujem a neviem si bez nich predstaviť život.
:-)
Takže tak.

Mrcina, nič v zlom, ale celkom s Tebou nesúhlasím. Znamenalo by to, že bohatí by nemohli byť šťastní a chudobní smutní. Jednoducho si nemyslím, že je to rozmaznaním. A aj keby, poznal som aj rozmaznaných ľudí a neviem o tom, že by boli nešťastní. Ja skôr hlasujem za tú pubertu, tiež som na tom blbo. Po prípade nemôže to byť niečo ako syndróm vyhorenia? Nemáš toho veľa v škole? Inak Linka detskej istoty nie je zlý nápad. Ešte môžeš vyskúšať www.ipcko.sk s v podstate rovnakou funkciou ako Linka detskej istoty, len nevoláš, ale píšeš. Je to internetová poradňa prevažne pre mladých ľudí s psychickými problémamy. Sú tam vyškolení dobrovoľníci, s ktorými sa môžeš anonymne poradiť a svojich problémoch :-) Prajem Ti veľa šťastia :-)

Kontaktuj Linku detskej istoty - je bezplatná, funguje nepretržite a bude sa Ti venovať školený pracovník

www.unicef.sk

www.ssag.sk

Linky dôvery pre deti
Detská linka záchrany 0800 123 232, 0800 121 212, 0820 434 343
Linka detskej istoty, LDI - UNICEF 0800 116 111
Linka detskej dôvery 0800 117 878
Linka detskej dôvery - LIENKA 0800 112 878
Linka detskej pomoci 0800 100 444

Suhlasim s mrcina..

ja si myslim ze to je puberta.Ono to prejde no u kazdeho je to individualne.Ja si spomonam na tie casy a tesila som sa z kazdej malickosti,aj jedlo sa mi zdalo,ze je vsetko dobre,no potom to preslo,ja som bola taka nijaka asi 3 roky no a znova sa to vratilo do svojich kolaji.musis vydrzat,vyjde ti aj slnko.