Ahojte,
sedem rokov som platonicky milovala priateľa mojej kamarátky, hoci som vedela, že to nemá žiaden zmysel..Medzitým mi môj najlepší priateľ, ktorého som považovala za brata povedal, že je do mňa už dlhšie zaľúbený! Neuveriteľne ma to šokovalo - hovorili sme si všetko a poznali sme ako súrodenci a zrazu toto...Odmietla so ho,ale on sa vzdal až po polročnom naliehaní a náš vzťah sa stal rezervovanejším..Hlavne kvôli mne, lebo on sa snažil správať, akoby sa nič nestalo, aj ked´ bolo na ňom jasne vidno, ako ho to vzalo!
Po nejakom čase moja platonická láska odišla žiť do zahraničia kvôli práci a mne sa zrútil svet až tak, že som ostala na liekoch a začala som s liečením! Pre niekoho,kto nikdy nebude môj...Choré,však??
Ležala so v liečebnom centre a verte či nie, jediný človek, ktorý mi pomohol dostať za z toho všetkého, bol on-môj niekdajší najlepší priateľ, ktorému som tak veľmi ublížila...Pomohol mi v najťažších chvíľach a hlavne som si pri ňom uvedomila, že priateľa mojej kamarátky som nikdy skutočne
neľúbila..Lenže on po mojich niekdajších ranách, ktoré som mu uštedrila, ostal chladnejší v citovej oblasti a snaží sa vyhýbať danej téme..
Myslíte si, že uňho mám ešte šancu, mám sa o niečo pokúsiť alebo so mnou raz a navžy skončil?
Mám uňho ešte šancu alebo...
elen1407
moooncaaa
skušaj, ked si mu ty sama ubližila, je len na tebe, aby si to napravila, hlavne pomaly, možno by si si mala skusiť opať vybudovať stratene priateľtvo, daj mu najavo, že sa tvoje city zmenili ale netlač na neho
