Downov syndrom - nechat si dieta?

Štyri bodkočiarky, dufam ze si vegetarián, keď si taký humanista.

samozrejme,že rozhodnutie je len a len na tebe,ale...
moja rada je POTRAT.Mám susedu,ktorá má postihnuté dieťa,manžel ju opustil,keď malo dieťa 3 roky-teraz má 39 rokov.
A sama suseda mi hovorila,že keby sa mala rozhodnúť teraz čo s dieťatkom(nevedela,že sa narodí postihnuté),tak by ho bola dala hneď do ústavu,možno by si bola zachránila manželstvo,možno nie,ale pokazila život aj svojej zdravej dcére aj sebe.
Dnes mán 73 rokov,"dieťa" 39 rokov a z nej je len uzlíček nervov a hoci svoje "dieťa" miluje ako matka,už je totálne vyčerpaná.
Keď to máš potvrdené aj na usg,tak sú tam určite aj nejaké deformity a iné poškodenia,môj názor je POTRAT.
Zváž,či by si sa vedela postarať o postihnuté dieťa,ktoré by malo aj telesný aj duševný postih a ešte plno pridružených dg.Pretože vždy treba počítať s vážnym postihom a nielen s ľahkou formou Dawnowho sy.
Píše tu niekto kto má vlastnú skúsenosť s výchovou takéhoto dieťatka?
Ja mám možnosť pozrieť pod pokrievku domácnosti,kde žije matka s takto postihnutým dieťatkom a preto hovorím *áno* potratu.

počuvaj ty s tými bodkami, čo si farar, budhista, alebo iný krista??? čo trepeš...ešte nemá citový vzťah k tomu dieťatu vytvorený, tak si ho vziať môže dať, kým je čas...mala by si myslieť na seba, na svoj život, si mladá....urobíš si dalšie dieťa...zdravé...ak porodíš toto dieťa, končí sa kludný život....obetovať sa nie je vždy výhra a zisk....potrat....

umelý potrat je agresívny akt matky voči vlastnému dieťaťu - a to bez ohľadu na to, či je dieťa zdravé alebo choré, je to dieťa, ľudská bytosť, ak to urobíš, to dieťa už viac existovať nebude

Nie je to len tvoje "telo". Dalo by sa to akceptovať iba vtedy, ak by bolo normálne, že žena má dve srdcia, 4 ruky a 4 nohy. Telo dieťaťa je však telo samostatného jedinca, ktoré sa vyvíja v tele matky.

Takže vôbec to nie je o tom, že to žena môže urobiť. Štát a zákon jej to dovoľuje, ale existuje aj vyšší zákon, ktorý bude platiť, aj keď ten štátny prestane - teda po smrti ženy. Vtedy už ostane len sama so svojou vinou, a žiadny svetský zákonodarca jej nepríde na pomoc.

downsyndrom, možnosť potratu je len ťažkým pokušením, ak mu podľahneš, skazíš si život viac, ako by si si ho "skazila" prijatím a starostlivosťou o postihnuté dieťa. Navyše, nemáš 100 % istotu, že je naozaj postihnuté. Lono ženy je určené pre dávanie života a nemala by sa v ňom odohrávať taká tragédia, ako úmyselné zabitie maličkého a nevinného. Každú ženu, ktorá to urobila, to psychicky poznačilo, či si to pripúšťa alebo nie, pretože žena má to najkrásnejšie poslanie - dávať život a nie ho brať.

Ja- nenechala.
Drz sa.
Napis, ako si sa rozhodla a co ti viri hlavou, nech uz sa rozhodnes akokolvek, az sa trocha ustalis.

rozhodne by som si take dieta nenechala. bolo by to len trapenie pre neho aj pre teba.

Ja by som si nenechala. Dieta s downom to nie je len roztomile vecne dieta, tato choroba so sebou nesie aj mnozstvo inych zdravotnych problemov, vacsinou maju problemy so srdcom, potrebuju casto operacie, aj ine organy byvaju poskodene. U niektorych downov to nie je tak vazne a po operacii mozu relativne normalne zit, ini maju vazne problemy cely zivot a su casto v nemocnici. Tieto deti tiez maju casto problemy so spravanim a byvaju naladove a tazko zvladnutelne. Ale vedia byt samozrejme aj mile a zlate ako kazde deti. Taketo dieta nikdy nebude samostatne, nebude prinos pre spolocnost,nebudes mat z neho vnucata. je to, ako keby si si doma chovala problemove a chore zvieratko. A nie je ani pravda to, ze tieto deti si svoj stav a hendikep nikdy neuvedomuju, hoci vacsinou tomu tak naozaj je, ale niektori vninaju ze su postihnuti. Rozhodnut sa musis sama.

Ak je to istota, nenechala by som si ho....

slniecko, co som sa stretla s detmi s DS, tak toto neriesili :) Ja zas neznasam reci typu, ze to beru ako krivdu, lebo neberu. Minimalne nie deti zo sanatoria, kde som pracovala :)

nie nenechala by som si take dieťa