Som dosť veľká introvertka a dlho mi trvalo, kým začala mať rada samú seba a prijala sa taká aká som. Problém je však v tom, že nech sa akokoľvek v tom snažím, stále je tu niekto, kto mi to pripomína, že som "iná", kto ma hodnotí, komentuje, zhadzuje, alebo sa mi priamo vysmieva. A teraz nehovorím, iba o priateľoch ale aj o cudzích ľuďoch, ktorí ma vôbec nepoznajú ale už majú potrebu ma komentovať...či už je to u doktorky alebo na pracovnom pohovore. Ako napr. dnes...Bola som na pohovore, na prac. pozíciu, kde sa pracuje na PC a na začiatku mi povedali, že sa pracuje 8 hodín vkuse a nesmie sa pritom ani rozprávať ani piť kávu ani nič podobné...No a po 10 min. už ma začali komentovať, že som tichá a pritom som sa správala podľa mňa úplne normálne...počúvala som, čo mi hovorili, usmievala som sa na nich a poprípade som sa spýtala čo ma zaujímalo...A najviac sa ma dotklo, keď na záver spustili: "Tak povedzte mi nejakú vašu slabinu. O jednej už vieme - ste mĺkva..." Dosť ma to zranilo, lebo ked uz to niekomu vadí, aj pri prac. pozícii, kde je zakázane sa rozprávať tak uz neviem...A takto je to všade...Pripadám si ako keby som mala nevyliečiteľnú chorobu...Ako sa mám sama so sebou vyrovnať, keď ma každý zhadzuje všade kde prídem? Prečo ma každý potrebu ma komentovať? A pritom ja druhého nesúdim, rešpektujem každého, nech si žije ako vie. Ja si tiež žijem ako viem, keby som to vedela lepšie, tak som iná, ale neviem to.
Diagnóza introvert
Súhlasím s citron.
Vyzerá to, že sa ľutuješ.
Tým spoľahlivo naladíš okolie proti sebe. Ľudia človeka, ktorý sa ľutuje, neľutujú. Neznášajú ho.
Si mladá, zdravá, máš dve ruky, 2 nohy, nejaký rozum tiež, školu si absolvovala, máš prácu .. prečo by si sa mala ľutovať ? Alebo by ťa mali ľutovať ?
Beries to uplne zle. Citis sa ublizena. Ale ludia len konstatuju co vidia. Ak ti to vadi, tak sa zmen. Ak chces ostat nenapadna a ticha, tak tie reci sa ta nemaju preco dotykat.
Príliš sa zaoberáš sama sebou. nemysli si, že ľudia okolo teba nemajú iné starosti, než či piješ čaj..
Ak niečo utrúsia, pusti to jedným uchom dnu druhým von. Oni ťa v hlave nedržia. za pár sekúnd myslia na niečo úplne iné. Na teba nie. Ani sa nepreceňuj ani nepodceňuj.
Asi máš komplex(y), ak ti kazia život rieš si ich u psychologa. Ak nie, nechaj vyvetrať. Vyrastieš z toho.
Ved práve, mne vadí to, že mi to neustále niekto pripomína...cítim sa ako keby som bola dajme tomu na vozíčku a vsade kde by som sa pohla, kazdy by ukazoval po mne prstom, aha ona nemoze chodit! Presne tak sa citim...Dalo mi vela roboty, kym som sa zmierila sama zo sebou, aka som od malicka, kym som sa vôbec zacala mat rada. A samozrejme ze ma to stale trapi, ze nie som ako ostatní, a že to mam v zivote tazsie, ale tym, ze mi to neustale kazdy pripomina mi to iba ublizuje.
podla mna skor posobis neisto. si v nevyhode, lebo aj o dost hlupejsi a ukecanejsi skor prerazi ako ty. je nacase to zmenit. nezmenis tym seba, len sposob akym sa prejavujes. to ze sa ti tento nedostatok neustale pripomina nie je preto , aby si sa citila menejcenna, ale aby si prisla na to, ako to zmenit. myslim, ze urcite si sikovne a mudre dievca, tak preco tak malo sebavedomia? nenechaj sa prevalcovat. mas na to, hladaj v sebe ten potencial, neboj sa prejavit sa. trenuj kazdy den.
a suhlasim ze to bolo neprofesionalne, taketo vyroky na pohovore, na druhej strane, facky od zivota dostavame, aby sme sa nieco naucili a rastli...zamysli sa nad tym.
Adelle, mozno si intorvert, ale to co popisujes, je nizke sebavedomie a to s tym nesuvisi. Ja som introvert tiez, ale kebyze mi niekto oznami, ze mam ticho sediet 8 hodin v kuse za pocitacom a ani kavu si nemozem vypit, tak sa ho zrejme spytam, ci mozem ist aspon na zachod, alebo si mam objednat plienky. To je zasa driha vec, cela pracovna situacia v tomto state....ale spat k tvojmu problemu. Vela ludi bojuje s nizkym sebavedomim a je to bohuzial zacarovany kruh, pretoze nizka mienka o sebe ti brani skusat nove veci, zazit uspechy a tym padom byt na seba hrda. Aj ked mas uspech zrejme si povies, ze to bola len nahoda, ze ja aj tak nie som dost dobra. Radila by som ti navstivit psychologa a skusat nove veci. Zvyknes si na tie tzv. trapasy a coraz menej ta to bude trapit, ze si tamten myslel, ze si mlkva a ina atd. Kazdy z nas ma plusy a minusy a musis sa s tym iba naucit pracovat. Co je narocne, ale da sa to.
Adelle27, ľudia sa cítia istejší, ak o sebe niečo navzájom vedia. Ke´d nekomunikuješ, nevedia, čo od teba čakať.
Okrem toho, ľudia sa rozhovorom BAVIA. Nič v zlom, nie je to útok. Uvoľni sa.
som rovnaka. ... dokonca robim aj take veci, ze ak stretnem kamosov na ulici kecam s nimi, usmievam sa, spravam sa normalne,... a potom,,, ked ma niekam zavolaju, alebo pozvu,, alebo si dohodneme stretko,,,, tak viem, ze tam nepridem,,,nepojdem,,, nehccem ich uz vidiet... proste... raz sa v sebe zadusim...
nikomu neverim,,,, a nemam rada ani dotyky druhych,, ked ma napriklad kamoska objime po dlhsom case,,,, usmejem sa, ale nie je mi to prijemne,, neviem co uz so sebou.
ahoj ja som tiež podobná, ak spoznám ľudí viac komunikujem, bavím sa. teda problém je vo mne, a preto ma asi nikto nechce. je ťažké s tým žiť
introvert nie je diagnoza.
