Ako by ste vyhovorili samovrazdu?

Prezyvka55: Ty si na tom oveľa horšie ako tá baba s depkou, lebo ty trpíš chorobou, kt. sa nazýva ľudská hlúposť. Nemaj nikdy deti prosím ťa, lebo nikdy by som nechcela mať rodiča a ani nikoho iného pri sebe ako si ty.

Inak ked niekto nechce zit preco mu to vyhovarat?

veď to-to...SR je v tomto ohľade /vlastne aj iných ohľadoch/ nastavené úplne na prd...moja sestra robí vo fabrike a keď dostane blbú angínu alebo rieši iný zdrav.problém a chodí po vyšetreniach je z toho celá pokakaná, že čo povedia v robote a či ju nevyhodia...hovorím chorá doba...tlaky okolia a spoločnosti!! presne keď si už ochorel-tak rovno skap!!..ach...čo už narobíme...tuto to asi nevyriešime...

dospelá-nedospelá, je dobré samozrejme, keď má takýto človek pri sebe niekoho blízkeho, vtedy sa to zvláda omnoho-omnoho lepšie....annemary...nemáš priateľa... a čo rodičia...aké máte vzťahy?, určite to pochopia...dnes je tak bláznivá, komplikovaná a hektická doba, že sa čudujem, že nemáme depku /alebo nejaký iný psych. problém/ všetci!!!
P.S.: pár rokov dozadu môj svokor prekonal ťažkú depresiu a nebol schopný si to sám priznať, ale našťastie svokra zavolala sanitku a odviedli ho do Zálužia...a veru si tam aj trochu pobudol, malo to svoj význam, jednoducho nezvládol svoj život v tom čase a priestore a to mal
okolo 75 rokov...dnes má už vyše 80 užíva si starobu v relat.zdraví a trochu viacej dávame na neho pozor, ak by sa prejavili symptómy, už budeme musieť riešiť!!!

Mne by pomohlo- nezabijaj sa, nezijes tak dlho, aby ti to stalo za to. Zivot nie je taky nekonecny ako vyzera teraz, radsej chvilu pockaj, kym umries spravnym sposobom.

tak si dost velka, aby si si zariadila hospitalizaciu sama...

woo- niesom v puberte mam 30

neblbni..zivot je krasny...pokial nemas nevyliecitelnu bolestivu chorobu, nie je nic take hrozne co by sa nedalo prekonat..predpokladam ze mas depresiu a si v puberte, bola by velka skoda sa zabit pre nejake sproste pocity...odosobni sa, da sa to naucit. ak mas nejake problemy, ktore nevies sama riesit, chod sa poradit s psychologom alebo s hocikym komu veris. mozno mas teraz pocit ze zivot je nanic, ale nie je to tak...ver mi

annemary...dobre Ti radia...neviem koľko máš rokov...ak si mladistvá okamžite povedz rodičom, čo sa deje, aby Ťa hospitalizovali....a ak si dospelá...aj tak to povedz!!! toto musíš ustať!!

etty

odkial mas take mudre myslienky? :)

ale inak, zdielam tvoj nazor, tiez si myslim ze to tak je..