Od malička mi nechutilo jesť.Škôlka bola pre mňa peklom,kde ma nútili zjesť všetko až do dna.Sedávala som posledná pri stole, keď už ostatní dávno spali a učiteľka ma donútila to celé dojesť.Nakoniec som to celé vyvrátila na stôl.Doma ma nenútili,lebo pochopili, že to nemá zmysel.Niekedy sa otec nevydržal pozerať na to ,ako všetko miešam a premiešavam,ako sa v tom piplem a skríkol,aby som sa spamätala a jedla,ale mama ma zachraňovala, lebo videla, že jednoducho nevládzem.Dokonca mi zohnali dajaké lieky(acipepsol) vraj na chuť do jedla.Každú druhú som vyvrátila,takže efekt to nemalo žiadny.Až po vysokú školu som mala ledva 40kg /163cm.Potom som otehotnela a pribrala som na 60kg,ale rýchlo sa to neskôr stratilo.Teraz mám 31r,163cm a 47kg.Vážim sa v rifliach, s kabelkou na pleci...je mi trápne ako sa ma každý vypytuje, či som chorá a prečo nejem.Mám za sebou druhý pôrod, kojím už rok aj trištvrte.Problém je v tom, že keď viem, že niekam mám cestovať,alebo len idem medzi ľudí, nejem predtým,lebo mi je zle od žalúdka, stále sa bojím,aby mi dakde neprišlo zle.Lenže je to začarovaný kruh, lebo keď idem dakam s dieťaťom k lekárovi a od rána nemám nič v ústach,cítim ako ma obchádzajú mdloby od hladu.Doma mám stály pocit hladu,krúti sa mi hlava,hučí mi v ušiach, stále si ale myslím, že jem dosť.Muž mi však vraví, že zjem ako malé dieťa.Ja papám často malinké dávky, potrebujem často niečo sladké.Tiež túžim mať oblé tvary a vidím, že mám psychický blok z ľudí, čo si pomyslia.Chcem každému ukázať, že nie som anorektička,ale keď príde nejaká rodinná oslava, každý na mňa pozerá a kontroluje ma a má divné pripomienky, prečo som si naložila tak málo,a ešte som to aj nedojedla.Stále mám ťažobu v žalúdku a z toho aj na duši.Cítim, že niekedy by mi asi pomohlo dostať všetko jedlo zo seba von, len sa bojím, aby to nik nevidel.Kolíšem medzi dvoma extrémami.Jedlo sa do mňa fakt nezmestí,ale chcem ho veľmi jesť.Niektorí mi závidia, že si môžem dať všetko na čo mám chuť,ale mňa týra ten pohľad na mňa akoby som ozaj nebola normálna. Stále podozrievavý.Myslíte, že som skrytá anorektička?Bojím sa jesť,,,ale nehladujem,možno si dám len menej
NIE SOM SI ISTÁ
Ahoj, mam 168 cm a vazim 49kg stale si myslim ze som tucna kazdy mi vravbi ze nie ale ja si steále myslim ze som tucna !!!!!!!!! co to znamena????
weska nie si skryta anorekticka-take nieco neexistuje!!ak myslis anorexia mentale-ked vedome nejes lebo nechces pribrat.ja mam taky isty problem, mala som obdobie ked som vazila pri vyske 165 iba 39 kil.tiez sa mi zda ze zjem dost/teda kolko moj zaludok prijme/, bola som aj na lieceni ako dieta, kvoli nechutenstvu/skolske obedy boli pre mna tiuez peklo/nakoniec ma mama odhlasila a chodievala som na obedy domov.momentalne vazim 47. som inak velmi zdrava, nebyvam chora, len sa obcas citim velmi slaba.ja to berem ako rychly metabolizmus/v skustocnosti musim jest aspon kazde 4 hodinky, lebo mi byva potom zle!/mala si vysetrenu stitnu zlazu??ak nie, skus este to.netrap sa kvoli inych poznamkach a kontrolovani .mnohokrat aj mna ludia ranili roznymi poznamkami typu anorekticka, podvyzivena/a ver mi ze to velmi zvyklo ranit aj moju maminu, ktora mi velmi dobre varila a piekla, len zato nemohla ze jej dieta nepriberalo a ze malo jedlo/ a tak..a tiez mi to je trapne ked ma ludia tzv.kontroluju.ale je to moj zivot,a zacinam uz ti brat po svojom-komentar?branim sa.berem to skor ako zavist.takze tak.pa.
Ahojte.
Chcela by som sa spytat,ci mi neviete poradit v jednej veci.Mam 14 rokov,160 cm a 44kg.Stale si myslim,ze som tucna.Nejem priblizne uz 3 mesiace poriadne,a ked aj nieco zjem,je mi z toho na vracanie.Ked jedlo vidim,dviha sa mi zaludok.Kazdy mi vravi,ze bude zo mna anorekticka,ale ked aj chcem nieco zjest,hned mi pride zle.Nemam chut do jedla.V poslednom case,t.j. za posledne 2 tyzdne som asi 3 krat odpadla...Desiatu vyhadzujem dost casto do kosa alebo ju rozdam kamaratkam.Proste by som potrebovala pomoc a radu od vas,ci je to anrexia.Prosim,pomozte mi a napiste mi,ci to je anorexia alebo moj vymysel.Dakujem pekne...
ahoj u Teba to nevidim na skrytu anorexiu,skor na daku vrodenu a doteraz nezistenu poruchu metabolizmu alebo nespecificke zapalove ochorenie creva,ako je Crohnova choroba.urcite by som na Tvojom mieste isla k lekarovi...
popise si nekdo cez icq .........niekto kto teras zacal s bulimiou......cvicenim.....a tak ...........nikto mi nerozumie potrebujem spriazneneho cloveka......pls..pri odpowedi nechajte icq cislo thx...
Tiez by som urcite vyhladala nejakeho odbornika, urcite to nie je normalne.
Neviem, keby to začalo len v puberte tak si to myslím, ale toto je od detstva. Bude to asi nejaké nechutenstvo. Určite by som išla za najakým dobrým lekárom ktorý sa zaoberá poruchami príjmu potravy. Keby si len málo jedla ale ti máš závrate z hladu tak to určite nie je OK. K lekárovi môžeš ísť aj tak že nikomu nič nepovieš. Určite vyhľadaj lekára, načo sa takto trápiť. On ti lepšie poradí a pomôže ak treba pomôcť.
