Vonku prsi.....a mne to dodalo odvahu sadnut za stol ,zapnut lampicku, pustit Vivaldiho 4rocne obdobia a napisat svoje trapenie....raz ktosi mudry napisal: Placte , lebo i slza je emocia i ked sa roztopi...
Preplakala som mnoho vecerov a noci ta bolest je o to vacsia ze si za to mozem sama. Bola som krasna, mala som dlhe blond vlasy ,zelene oci usmev ktory ocaril kazdeho vo dverach miestnosti kam som vosla.Som zopar rokov rozvedena,mam z manzelstva jednu dceru ktora ma dnes 19rokov,zije so mnou i ked je samostatna a viem ze sa kvoli mne trapi.
Prezila som klinicku smrt v 20tich rokoch ,prekonala rakovinu, bitky od muzov ktorych som milovala,Pracovala som dlhe roky ako obchodnicka bola som v praci uspesna ,zarabala som vela penazi, muzi ma obletovali, ale vzdy som bola len toho koho som milovala. Prislo obdobie kedy sa vsetko zmenilo... A ZACAL NEKONECNY PAD...............prisiel rok 2009 a ja zvyknuta a rozmaznana zivotom ze som stred vesmiru som dala vypoved v praci ktoru som milovala,mala som dobre vysledky,zazemie, milujuceho priatela, byt, milujucich rodicov.
A potom to zacalo ako domino ked tuknete do jedneho kusku a spadne vam vsetko i ked na koniec si chvilu pockate.
Praca kvoli ktorej som dala vypoved a bola pre mna novym obzorom, mi padla vdaka okolnostiam nie suviciacich so mnou. A odvtedy som sa nemohla zamestnat.K tomu sa vratim. Zomrel mi psik , ktoreho som milovala , ja i moja dcera, zacali mi chodiz ucty ktore som nemohla splatit.Ked som sa niekde zamestnala akoby ma niekto uriekol, nikdy som neprekonala skusobnu dobu hoci som robila vsetko . Vzdy sa nasli okolnosti preco to nevyslo.I dnes som zamestnana a koncim k 1.3.v skusobnej dobe i ked som robila maximum.Takze som bez prace OPAT. Priatel mi zacina unikat medzi prstami ,povedal ze uz ho nepritahujem, niet sa co cudovat,bola som vzdy krasna, dnes som utrapena, kupila som si dokonca kulmu na vlasy ktora mi v uvodzovkach pomohla tak ze mi za tyzden zacali padat vlasy o 20 cm a vsetci v okoli sa ma pytaju ci som sa dala ostrihat...uz ju nepouzivam ale vlasy mi nenarastu zo dna na den.Priatel ma zacal ponizovatm urazat, obcas ma udrel, a nas vztah visi na nitke lebo sa snazim to udrzat za kazdu cenu aby som neprehrala na vsetkych poliach i ked viem vo svojom vnutri ze to je docasne.
Som bez financnych prostriedkov .A hlavny dovod preco sem pisem je ten ze som zufala lebo mi tento tyzden prisiel papier ze ak nezaplatim pozdlznosti co je cca 5000 eur pridem o byt. Mam uzasnych rodicov, cely zivot mi pomahali a podporovsli ma.Nechala som preboha zajst veci takto daleko , a i to som vdacna lebo nebyt rodicov ktory za mna platili najomne uz by som zila pod mostom.
Mam priatela ktoreho milujem ,ale je narcis nikdy som mu nemohla povedat skutocnu pravdu o tom ako sa mi ruca svet pod nohami,lebo ked nie je praca nie su financie,nikdy by to nepochopil clovek ktory pracuje 26 rokov v jednom podniku ma socialne istoty,on hovori len o tom odkial mu ide prievan v byte,kupil si nove spotrebice, ked pridem k nemu vycita mi i taveny syr ked si vezmem z jeho chladnicky,on si ich pocita, vytkne kazdu cigaretu, aka akcia je kde v obchode, aky dobry telefon si kupi. Okrem narodenin menin a vianoc mi za 6 rokov nedal 1 euro na zivot i v obdobi ked som nerobila, nevie nic ako na tom som lebo som mu to tajila, co mozete cakat od cloveka ktory k vam pride a povie ze tu kolu co kupil ,a par veci si priniesol ma len pre seba a nie pre moju dceru.znasala jeho pedantne a povysenecke sklony.Cele roky som mu pomahala vo vsetkom okrem financii, v tazkych chvilach som ho chapala podporovala pomahala , upratovala,Zmala som mu dala vzdy maximuum, i ked mi bolo tazko, i mala sil som este jemu dodavala silu davala velke mnozstvo lasky, pochopenia a opory.
Zrutil sa mi svet,nemam pracu financie, dlhy za 5000 eur, nechcem prist o byt a ta hrozba mi neda spavat, placem, trapim sa, rodicom nemozem nic povedat, aj tak by mi nepomohli, mama je rok na dochodku a otec dre jak vol len aby mi dali par eur na prezitie. Parkrat za tento rok uplynuly som sa pokusila opit ci raz som pojedla lieky, v poslednej chvili som zavolala otcovi a ten mi pomohol. Nevedel pravdu o tom preco to robim. Navstivila som i odbornu pomoc ,psychiatricka mi povedala ze som v pohode, neviem co mam robit odkial mam zacat riesit veci som zufala.Vzdy som mala nizky tlak posledne dni tak veci graduju ze mam permanentne tlak 160/95 ttor. Nemam pracu financie, nechcem prist o byt, ani povedat rodicom a dcere co sa deje lebo mi nepomozu ,len im privodim zdravotne problemy.Vsetci v mojom okoli vidia ze s so mnou nieco deje a ja uz nevladzem s tym bojovat.trapim sa tak velmi.Som normalny inteligentny clovek a z poslednych sil zbieram kusky sebazaprenia na to aby som prezila.
Neviem co mam robit.Cely zivot, som pomahla ludom, prispievala na charitu, tesila sa z malickosti a z mala urobila svet....vokol seba aby iní boli stastny, modlim sa k bohu a pomoc neprichadza...som zufala ........mala som vsetko a dnes posledne tyzdne len trpim neviem sa zasmiat, dat radost okoliu, a napredovat.Prichadzam o priatelov, lebo sa uzaatvaram do seba, a som permanentne smutna. Nemam depresie len potrebujem vyriesit svoju situaciu.Tato situacia ma tak velmi boli. Tak velmi nici. Chcela by som raz rano vstat a tesit sa z prechadzky,milujem prirodu, zasmiat sa, objimat ludi davat im lasku, tesit sa z malickosti. Na vsetko som sama, vsetko mi spadlo na vsetkych poliach....nechcem skoncit ako bezdomovec, ako troska,. Co mam robit???? PREBOHA PORADTE mi prosim CO MAM ROBIT? Ako a kde zacat veci menit?? Dakujem Vam.
Pad na dno
hlavne je ze mas cas vypisovat na nete, tkory si predpokladam tiez neplatis, alebo platis? miesto hladania prace. ak si z ba velmi pochybujem ze zena v tvojom veku s nejakymi skusenostami si nevie najst pracu v ba alebo v rakusku
si sa sem prisla "nenapadne" opytat, kto ti daruje 5000 eur. vsakze? ty si presne ten typ cloveka, ktory sa nikdy nepouci, len si napoziciava, naslubuje hory doly a pritom vies dobre uz ked si poziciavas, ze to nebudes mat odkial platit, problemy odkladas na neskor a len slubujes co sama vies ze splnit nemozes. potrebujes padnut na dno, prist o byt, o priatelov a o kazdeho aby si ostala sama uplne na dne a aby si sa uz poucila aby si to nikdy nespravila zase a aby si sa sama pozbierala. urcite sa ti toto necita lahko, ale bohuzial som v dennom kontakte s presne takym istym clovekom ako si ty.
keby si svoju situaciu chcela naozaj riesit, davno predas byt a ides byvat do lacneho podnajmu alebo k rodicom a z penazi poplatis dlhy alebo si kupis malicky byt na prezitie. tvoja dcera je dospela, vie si sama najst pracu. a neverim ze si nikde nevies najst pracu a z kazdej ta vyhodia. urcite si neskusala vsetky moznosti ako je zahranicie, brigady sezonne atd. ty si len clovek ktory sa spolieha na inych a caka ze sa tie problemy nnejako vyriesia a odkladas ich na neskor a slubujes ostatnym ze ty si vlastne v pohode a vsetko splatis, potom.... ale nic sa nedeje. prestan sa lutovat a rob so sebou nieco.
a netrep hluposti ze na vymenu bytu je neskoro. byt sa da predat zo dna na den. realitka, inzeraty cokolvek. na apr dni mozes prespat u priatela, rodicov atd. ale tieto rady su zbytocne, lebo keby si chcela naozaj nieco robit uz to urcobis davno a nie teraz... tu ti nikto 5000e neda. zbytocne si sem prisla pisat tvoj "srdcervuci" pribeh
Alex nemas sa zaco hanbit,ved do takejto situacie sa moze dostat ktokolvek.Ani Ty nie si sama,ved mas milujucich rodicov,dcerku,mozno aj surodencov,ale hlavne mas stratene sebavedomie.Ze nemas vztah? ale veed na vztah treba dvoch a podla toho co pises,je to vztah o com.Nechcem,aby si sa citila trapne ,to nie ja len chcem poukazat,ze Ty akoby si nema radaa vlastne JA.Ved viaceri Ti tu radime,aj Lulu z vlastnej skusenosti ,ze terba riesit co naajskor s baankou skusit vysvetlit situaciu a hlavne necakat.Myslim,ze si z Blavy,neverim,ze by sa nedala najst aspon nejaka brigada,proste hocico,neviem,kde si bola zamestnana,ale ked si v takejto situacii,vtedy nemozes pozerat a hlavne si vyberat ,ide o to aby si mala nejaky ten prijem.A potom sadni si s rodicmi s dcerkou, urcite najdete riesenie a ked zacnes vidiet ,ze vsetko pomalicky ide, potom budes sama na seba pysna,Priatel by Ti ozaj nepomohol?Na zaklade rozhovoru sa rozhodni podla toho ako sa zachova, utvrdit v tom, ci mas dovod v tom pokracovat.Alex naozaj musis sama od seba a nie lutostou ale cinmi....
pozdlznosti mas kde? poziadaj o splatky, vacsinou sa da vsade dohodnut, chapem ta, lebo som si tým presla, co sa týka financii, nemala som pracu, na krku hypoteka, drahy najom, isli sme poziadat o odklad splatok, ale ten dava banka len na pol roka, nakoniec sme ho nevzali, ved sme mali pred sebou este 30 rokov splacania, myslela som uz, ze si nieco urobim a za 5 minut 12 som si nasla pracu, musis verit, ver, ze ti zivot pomoze, drzim ti palce
Alexandra stale nechapem,preco ostavas s priatelom,ved on Ta psychicky musi deptat tym jeho spravanim.Preco sa neobklopujes ludmi,co Ta maju uprimne radi.Ved spravanie jeho k Tebe ,ze by ma vysmial,uz ho nepritahujes ,to je sila.Naco mat vedla seba cloveka,ktoremu sa nemozes zdoverit,ktory Ti nie je oporou, v tazkych chvilach,ide mu len cisto o sex?V rodicoch nemusis mat financnu podporu, ale hlavne psychicku.Preco mas nazor,ze dceru nesmies a nechces zatazovaz,ze ty jej musis byt oporou,podla mna to ma byt vzajomne drzat spolu v kazdej situacii,ona je dospela a dokaze pochopit a byt Ti napomocna.Tyrat sa tym dokola,ze si si sama sebe na vine ako si dopadla to Ti moc nepomoze,cim skor sa zdover dcere, rodicom a spolu urcite najdete riesenie kde zacat.A nie triast sa od nervov a uvazovat nad tym,co mozem pred priatelom povedat a co nie,ver mi toto Ta najviac ubija.A co Ta vlastne pri nom drzi?Zazraky sa nedeju? ale deju ,ked pises ze si prezila klinicku smrt..... a co vsetko... Alexandra zacni uvazovat a zmen zivot od zakladu...a hlavne cim skor.V prvom rade na vsetko treba dobru psychiku a tak zacni od nej odluc svoj zivot od ludi ,ktory jej neprospievaju a naopak bud s tymi co Ta maju radi najdi svoje stratene sebavedomie,zmobilizuj v sebe vsetko co Ti pomoze a aj dusa sa vylieci a nej ide krasa ...
V každom prípade by si sa mala prestať báť o reakciu tvojho priateľa. Buď ta podporí alebo nie je o čom.
Ste uzasni a dakujem vsetkym co mi radia , povedia svoj postoj.Vecer som volala s otcom, povedal mi ze nech sa snazim, lebo nemaju na to aby mi pomohli.Ze su obaja psychicky na dne, toto by ich polozilo.Snazim sa ich toho usetrit. kym to len ide. Ale nejde.To nevedia co sa deje a co ma trapi.Pokusit sa o vymenu bytu, na to mam prilis malo casu.Som zufala. Zazraky sa nedeju to viem.Priatelovi nechcem nic povedat aby sa mi vysmial? Ked sa sprava takto teraz ako by ma vnimal potom? Dceru zatazovat nechcem ved ja mam byt ta co sa o nu postara a je jej oporou. Sama si za to mozem, boze tak velmi som sa snazila. trasiem sa od nervov, v noci nespim. Dakujem za kazdu radu este raz a tych co by ma urazili vnimat nebudem. Mam dost svojho a nikomu som vedome neublizila...
asi ti môj názor nepomôže, ale na tvojom mieste by som okamžite tvojho " priateľa " opustila.. čo je to začloveka? nehovorím, že žena nemá byť sebstačná a finančne nezávislá, ale keď tvoríte pár, tak je jasné že potrebueješ pomoc, a že tu pomoc hľadáš u ňho ! a zabiješ tým 2 muchy jednou ranou. žiadne ponižovanie a starosti ,o jeho starosti. a ako tu píšu, kto iný ti pomôže ak nie rodina ? Ako píšeš rodičia ťa milujú a spravia pre teba čokoľvek. a ty tak, ako potebuješ finančnú tak aj psychickú pomoc.. povedz im to, vyrozprávaj sa poriadne. určite sa ti uľaví.. a dcéra? ved je dospelá, zvládne to, pochopí ťa..tu na nete ťa nikto vôbec nepozná čakaj skôr poníženie než pomoc, poznám to podľa seba..prajem ti VEĽA šťastia a odvahy a trpezlivosti.. :) máš na to, potom čo si všetko dkázala prešla, máš na to !!! len nazbieraj sily, a všetko bude dobré.
Alexandra,nezavidim v akej si situacii,viem ,ze to mas velmi tazke,ale ked to porovnam s mojim trapenim tak si poviem,to je nic ,lebo podla mna ked nejde o zivot nejde o nic.Tak v prvom rade by si sa ma odtrhnut od priatela,lebo prepac,neviem ako mozes milovat takeho cloveka akeho popisujes.Mozno to neviem pochopit preto,ze som take nieco nikdy nezazila.Ale ja by som sa od takeho clovek co najskor odtrhla a osamostatnila sa.Ved mas zdravu krasnu dceru,aj ty si zdrava a podla mna to je najdolezitejsie.Najdi si ked len brigadu,proste aby si mala nejake prostriedky na prezitie.Netyraj sa tym aka si bola ,co si mala je to zbytocne minanie energie.Ved nejde o to ako clovek vypada,ale aky je vovnutri.Mas rrodicov uzasnych zdover sa im,urcite budes mat u nich podporu aj psychicku .Odraaz sa z toho dna tym ze chces preber to s dcerkou ste na to dve,ved sama si prezila co znamena boj s rakovinou tak musis byt silna osobnost ked si takyto boj vyhrala a nesmies sa poddat stresu a ist k tomu dnu.Viem,co to je, ked je clovek bezbranny ,ale stale su iba dve moznosti,bud sa poddas a budes k nemu klesat alebo pozbieras vsetky sily a zacnes to riesit razne.Pouvazuj a uvidis sama uvidis ze najdes nejake riesenie....Drzim Ti palce a prajem vela sil..Hlavne sa nauc tesit z malickosti napriklad aj z toho ,ze si sa dozila dalsieho dna,ze svieti slniecko...najdi bod,pre ktory sa oplati ist dalej...
