Bulímia mi ničí život

Príspevok v téme: Bulímia mi ničí život
žužulík2875

Potrebujem asi len pokecať s niekým o tom všetkom. Trpím bulímiou už 6.rok, sem tam niekoľko mesačné pauzy boli, no bez následného úspechu. Momentálne som v tom až po uši. Často bývam sama doma, tak si asi viete predstaviť, ako vyzerá môj deň. Pokiaľ si vopred nenaplánujem deň, som len doma a som schopná vraciať aj 6 krát za deň. V podstate aj keď naši prídu domov, tak to robím. Nepočujú ma, robím to ozaj potichu. Raz mi na to moja mama a sestra prišli, tak som na určitú dobu prestala, aby boli spokojné a netrápili sa. No vrátila som sa k tomu opäť. Teraz o tom nik nevie, dokonca ani môj priateľ, s ktorým som už druhý rok. Na jednej strane chcem, aby mi s tým niekto pomohol, no hanbím sa o tom s niekým rozprávať. Stále si nahováram, že sa z toho dokážem dostať sama, no posledné dni sú ozaj plné depresie a beznádeje. Bulímia už veľa toho zničila v mojom živote a ja nechcem, aby v tom pokračovala. Pomôžte!

Shantye

ahojte.... mam 20 rokov a 5 rokov trpim bulimiou... 2x som bola aj na lieceni ale samozrejme..neuspesne..naozaj keby ste videli ake mam zachvaty.. ja dokazem naraz zjest aj 10 cokolad, 20 rozkov so syrom, chipsy, pizzu hocico no mnozstva na kila ! vaha mi brutalne kolise... strasne ma to obmedzuje niekedy mam aj samovrazedne myslienky..matka je zo mna nestastna ...aj ked v poslednej dobe som zacala cvicit s trenerom tak s asnazim jest dietne a cvicit ale stale 2-3x do tyzdna pride to prejedanie a ja uz neviem co s tym..nechcem aby bolo toto sutastou mojho zivota uz naveky :((( som zufala je mi do placu..proste toto nieje zivot :(

Žužova

žužulik,akože to stou kefkou musela byt hroza.. počula som že niektorým sa podarilo napr prehltnut lyžičku alebo tak..Uf :O

Žužova

Aha takže také zážitky že ste odpadli alebo skolabovali boli len vtedy ked ste privela cvičili ? lebo ja len tak premýšlam..(znie to sprosto ale. Viem čo svojmu telu robím že mu ubližujem) no stále premýšlam ako dlho to ešte dokáže trpiet,každý den celodenné nejedenie ,potom jedenie a následne vracanie ...Može to teda trvat aj niekolko rokov takto ? lebo ja sa cítim celkom super..nechápem tomu

žužulík2875

Krásne (i keď upršané) ráno Vám prajem, dievčatá!
Dnes už je tomu mesiac, čo som sem zverejnila tento príspevok. Nie je to síce dlhá doba, ale myslím, že s čistým svedomím môžem povedať sama sebe, že som urobila veľký pokrok. Nevraciam už 6 krát do dňa, maximálne tak 2-3 krát do týždňa, i to iba vtedy, keď sa cítím ozaj nafúknutá (celkovo mám problémy s plynatosťou). Ale to je ozaj také minimum, a keď to nejde, nechám to tak. Neprejedám sa už vôbec, nemyslím nonstop na jedlo, snažím sa dodržiavať režim piatich porcií jedál do dňa. Zaradila som do svojho jedálnička aj activiu, aby mi pomohla trošku s trávením, rovnako pijem veľa bylinných čajov (medzi ne som zaradila aj jeden špecifický-žalúdočný), pijem veľa veľa čistej vody, asi aj 2,5 l denne. Pred tým bol môj pitný režim úplne v kýbli. Takže postupne moja samoliečba speje k úspechu. Nehovorím, že som z toho vonku, niekedy ma napadne myšlienka sa prejesť (najmä, keď som sama doma a mám skvelú príležitosť a k tomu chladničku plnú dobrôt), ale myslím, že som na dobrej ceste. A na tú zlú sa už vrátiť nechcem, nikdy!!!!! Dohnala som to ďaleko, i keď zároveň som vďačná, že to nezašlo až do takých extrémov ako u niektorých iných báb, čo som mala možnosť čítať tu na fóre, či v iných článkoch na internete a v časopisoch. Mám na mysli stratu menštruácie, či masívne vypadávanie vlasov, úplne dokazené zuby, pobyt na liečení, rezanie...). Myslím, že tam hore mám nejakého strážneho anjela, ktorý ma pred týmto všetkým istým spôsobom ochránil. I keď som prišla o žlčník a trávenie mám spomalené a zle pracujúce, i keď som si prešla rôznymi depresiami, pocitmi viny atď, stále si môžem povedať, že som mala jedno veľké šťastie, nakoľko viem, čoho je táto choroba schopná zanechať na nás. Predstava, že by som kvôli bulímii nemohla mať detičky, ma úplne zabíja. To je pre mňa zásadný dôvod, prečo s tým skoncovať.
Preto baby aj Vám držím palce, až nájdete spôsob, ako s tým seknúť.
Veľa šťastia

žužulík2875

LadyOpium
4 stratené roky života, u mňa 6, u mnohých oveľa dlhšia doba. Bože, je to smutné :( I keď som nikdy nebola liečená za pomoci psychológov, myslím, že už mi stačilo toho hrozného života!!!!!! Koniec!!!

žužulík2875

žužova
Najhorší zážitok? Nechcem na to ani spomínať, ale napíšem to tu. V nejakej počiatočnej fáze svojej choroby som používala zubnú kefku na to dovádzanie zla. Jedného dňa som si ju však tak hlboko zaviedla do hrdla, až sa mi tam zasekla a ja som si myslela, že ju prehltnem celú. Našťastie sa mi ju nejak podarilo opäť vybrať. Znie to hrozne, až sa mi chce zaplakať, keď si spomeniem, aké veci som bola schopná dovádzať! :( Neprajem nikomu.

žužulík2875

antiana
Držím palce, až ťa anorexia nepohltí!!! Posielam veľa pozitívnej energie :)

ja-pusate
Áno, niekedy vraciam aj zeleninu...ale to ani nie kvôli tomu, aby som nepribrala, ale kvôli tomu, aby som sa necítila taká nafúknutá, bo väčšinou pri väčšej porcii zeleniny sa tak cítim, musím pomaličky zistiť, čo mi robí zle a čo nie. Napr taká brokolica ma nafukuje úplne, takže tú som už vylúčila z jedálnička, i keď ju mám tak rada.
A inak ako sa ti darí? Vraciaš či nie? Ako to ide?

LadyOpium

cawte no rozhodne si zo mna neberte priklad...ja mam ovela viac problemov skrz ppp...nikomu neprajem vsetko, to co som zazila pocas choroby a ani to tu vypisovat nebudem...proste traumatizujuce udalosti ktore ma k tomu stasle hnali viac a viac chudnut...zakazdym po lieceni opet vaha dole z nejakeho zleho zazitku a potom opet hospitalizacia , silne depresie , ktore sa podchytili prilis neskoro, ktorymi trpim doteraz, traumy, koli kt. neviem v noci spat...je to hrozne prezivat a zaroven bojovat, lno ja verim, ze jedlo ma uz ovladat nebude...aspon kratky cas, ktorym si to vsetko vynahradim...co vsetko som vdaka anorexii a bulimii stratila...4 roky zivota z toho dvsa prezite na psychiatrii...hrozne pomysliet dnes...

evuska3

Ano,skolabovala som na nasledok umorneho cvicenia a vracania.Musela ma odviest rychla,s podozrenim na infarkt!! Potom prislo uvedomenie si,ze sa asi zahravam so zivotom.Ale aj tak som stale PPP.

Žužova

Baby mam otazočku ..už z vás niektorá na následky vracania aj odpadla ? alebo skolabovala,alebo sa jej niečo prihodilo? Alebo aký bol váš najhorší zážitok s ppp? Niečo poodné ako píše LadyOpium.. Ako dlho dokáže telo takto fungovať ked každý den vraciate ?