prosim poradte.!!

Príspevok v téme: prosim poradte.!!
julineya

Myslite si ze je normalne ked viem ze mam ppp/bulimia/ale bojim sa toho ze by som sa mala vyliecit-aj ked by som na jednej strane chcela zbavit sa trapenia atd.ale na druhej strane nechcem bo sa bojim ze budem muset pribrat ale ja chcem este chudnut a ze budem velmi pod dozorom rodicou.ja vlastne ani neviem ci teda mam tu bulimiu lebo bulimicky asi nevedia o tom ze su chore.alebo anorektocky.nie?je este niekto taky ze ma ppp a stavia sa k tomu tak ako ja?alebo som sama?

natty

ale kazdy clovek je iny...tak, ako je iny aj kazdy psycholog... ja to riesim cisto iba volou... a verim, pevne dufam z celeho srdca, ze sa z toho uplne dostanem.. aj bez nejkakych praskov

veronika

to natty: rob ako myslis, ja viem z vlastnej skusenosti...ze volou som riesila dva roky...prislo chvilkove obdobie kludu a potom sa to vyvrbilo tak, ze to neprajem nikomu zazit. mne osobne na vysetreni psycholigicka povedala, ze som ok a mam viac sportovat, a pritom som bola psyhcicky na totalnom dne...okolity svet som uz ani nevnimala skoro...takze tu lieky zabrali tak moja, ze dnes, po roku, je vse ok!!!!!!!!!!!......vdaka BOHU.a samozrejme plus moja vola bojovat, akonahle nieco so mnou zahybe opat.takze tak.

natty

veronika: ja som sa z toho dostala bez psychiatra.. teda este niesom uplne vonku... nemyslim si, ze kebyze aj navstivim psychiatra ze mi pomoze viac ako psycholog... bude mi davat lieky, dobre... bola by som kludnejsia... pak by som si este zvykla na tie lieky a nastala by nova zavislost... a nemyslim, zeby sa to malo najskor zacat liekmi a az potom volou.. clovek potrebuje sakra silnu volu len na to, aby to niekomu povedal...

veronika

to natty: este raz si moja, prosim, precitaj moj prispevok, nie je tam rec o psychologicke, ale psychiatrovi!!!!!to je sakra rozdiel, moja!!!! viem o tom svoje, aj ja som odkladala v isto pripade vyhladat pomoc, cakala som tak dlho, kym to nebolo najhorsie, co bola obrovska chyba, btwe, bulimia a anorexia su psychicke ochorenia, a mali by sa liecit...v zaciatku liekmi a neskor pestovanim silnej vole, moja, ja viem, pri posramotenej psychike ti reci nepomozu, len odvaha a konat!!! nie len vykecavat s atu na webe,a le ist a zajst za odbornikom, da lieky, a zacne liecba, a potom je clovek v uplnej pohode...vo vacsine pripadov...ale je to na samom cloveku, ci bude hlupy, a nezajde za doktorom, a bude sa nadalej tyrat..alebo nie....cista sloboda vlastneho rozhodnutia, a je to take pri tom celkom jednoduche...zajst za doktorom...len casto chyba odvaha...pri mne uz o odvahu ani neslo..ja som si stale myslela, ze ju nepotrebujem, odbornu pomoc a kam to dospelo...k tomu najhorsiemu, nikdy to uz nechcem zazit, a neprajem to nikomu, preto radim dobre z vlastnej skusenosti!!::: VYHLADAT ODBORNU POMOC CO NAJSKOR, ANI TO NEBOLI, JE TO UPLNE VPOHODE A POMOZE VAM TO!!!!!NEODKLADAJTE TO!! OBRATI SA TO PROTI VAM!!!!

betka20

julineya: NO vieme o tom alebo nechceme si to pripustit.Mala som bulimiu rok po pol roku som zistial ze to cco robim ma aj meno ale nikdy som si nechcela pripustit ze som chora.Chcela som byt zdrava a tak nejako prisla myslienka nieco ma donutilo to povedat rodicom ani neviem ako ale potom som uz nevracala ani si nenadavala...No teraz ked som zistila ze nedokazem uz povedat uprimne ze som tucna .....mam strach z vydźdravenia a chcem byt znova chora ale tentokrat iba anorexiu.viem ze som hlupa ze uz som skoro von a znova padam s tych poschodi na ktore som spadla ale chyba mi plakanie vecer vycitky narazky...

natty

veronika toto ale bulimicky a anorekticky pocuju na kazdom kroku.. vyhladaj odbornu pomoc... nieje to o odbornej pomoci.. ona ti nepomoze ked sama nechces... a ako som tu uz par krat citala, niekedy to psycholog este viac dos.. ako to bolo predtym... ja mam psychologicku a pouzivam ju len na to aby som sa mohla vykecat.. v podstate je odbornik, ale takto ako sa vykecavam jej, sa kludne mozem vykecat aj svojej kamoske... nieje to len o odbornikoch ale o ludoch co su pri tebe a mozes im verit, a nepozeraju sa na tebe s vycitkami.. ale ajtak je to velmi tazke.. kto nezazil, nepochopi... a

veronika

moja, na tvojom mieste by som vyhladala odbornu pomoc, cim skor, tym lepsie, nic to nie je zajst napr za psychiatrom a zariadit sa podla jeho rad a aby si bola pod odbornym dozorom, lebo s alahko to moze zvrhnut a potom si budes vycitat, ze si nevyhladala pomoc skor, vazne, daj na mna!!!! a budes mat uplny pokoj, vyliecis sa a nemusis tu potom vypisovat plna strachu co ze ak to a tamto...a nebude sa ti nic zhorosvat, len zlepsovat

agina

Podla mna to normalne nie je.Treba to liecit a hlavne psychicky, pretoze z tvojho prispevku je zretelne, ze potrebujes pomoc.