Ahojte, prosim vas o radu, ja uz neviem ako dalej....ide o to, ze sa priliz zaoberam sama sebou. Nad nicim inym ani nerozmyslam iba nad sebou...aka som atd. Stale sa skumam. Ked som s niekym tak nerozmyslam nad tym co on hovori, ale nad tym, co ja poviem aby som spravila dojem....mam velmi nizke sebavedomie. Najhorsie je, ze nechapem preco som taka malo sebavedoma. Myslela som si, ze ked si dam predlzit vlasy, spravit nechty atd. Tak sa stanem sebavedomejsou, no opak je pravdou. Som aj celkom inteligentne dievca, ale vobec to nedavam najavo, lebo sa bojim povedat svoj nazor. Uz mi viac ludi povedalo, ze som uzasna osoba, a vobec to nedavam najavo. Ja vas prosim ako si zvysit sebavedomie a byt viacej extrovert, prosim vas krasne vymadrite sa k mojmu prispevku
Moje ubohe sebavedomie
Ono to pride aj vekom aj skusenostami, ze ti zacne byt coraz viac jedno co si ludia o tebe myslia. Lebo to je ich subjektivny pohlad a kazdy je iny . Maj sa rada.
karlossse, no je dobré prijať fakt, že vždy budú ľudia, ktorým nebudeš sympatická. Vždy sa takí nájdu. A je to úplne v poriadku, nič to nehovorí o tvojej hodnote či dostatočnosti.
To čo píšeš je aj silný egoizmus, čiže ti viac záleží na sebe (aký dojem spravíš) než na ostatných (ako by si ich mohla obohatiť, pomôcť im...).
Nie je zázračné riešenie. Proste sa musíš učiť prestať sústrediť na seba a viac sa začať sústrediť na druhých.
V dokonalom svete by sme sa videli navzájom cez pohľad lásky, a teda vzácni a dosť dobrí. Bohužiaľ nežijeme v takom svete a nedokážeme sa takto dívať na seba či na iných. Takže sa musíme naučiť prijať aj to, že sa navzájom nevidíme v pravde a odpustiť tým, čo nás považujú za nie dosť dobrých, a teda aj sebe samým.
Sme stvorení na Boží obraz, a teda niet pochýb o tom, že sme krásni a dosť dobrí. Každý máme iné dary, iné schopnosti, a všetko to má svoj zmysel a účel.
Neboj sa čo si pomyslia iní, a akí dojem urobíš. Nezakladaj si na ich názoroch svoju hodnotu. Nevidia ťa totiž v pravde, ako som písala. Dôveruj tým, čo ťa ľúbia, poznajú a hovoria ti pravdu. Najistejší je tam Boh, ale neviem či si veriaca. No On by ťa určite rád uistil o tom, že si dobrá taká aká si :)
A samozrejme skúšať a trénovať prekonať strach a začať komunikovať. Každý deň urob aspoň jeden krok, hoc malý, kde prekonáš svoj strach.
rapopo, tvoje riešenie mi skôr znie ako útok hrdosti spôsobenej nízkym sebavedomím. Je to stále porovnávanie, čiže stále si sa neprijal. Len si si "našiel" niečo, kde si akože lepší a na tom zakladáš sebavedomie. Ale sebavedomý človek nepokladá ostatných za horších či sprostejších. Ale prijíma seba a ostatných rovnako dobrých takých akí sú.
Teda, možno som ťa nesprávne pochopila, ale takto mi to znelo.
Toto je problem inteligentnych ludi - ako sa hovori, cim viac viem, tym viac neviem. Cize cim inteligentnejsi clovek, tym o viacej veciach ktore su okolo vie, ze nevie. Sebavedomi ludia byvaju vacsinou malo inteligentni (nevedia o vela veciach a tak si myslia, ze vedia vela) alebo natolko inteligentni, ze su si uplne isti, ze strcia kazdeho do vacku. Mne pomohlo to, ze som si uvedomil, ze 90% ludi okolo mna je vylozene hlupych a tych ostatnych 10% je natolko inteligentnych, ze sa nebudu pohorsovat, ak by som nieco nevedel. Skus sa nad tym zamysliet :)
sebavedomie sa neprejavuje extroverziou. sebavedomy clovek nerozmysla, ci bude extrovertom alebo nie, je sam sebou a ma sa rad taky, aky je, pretoze tym je jedinecny. ;-)
