Mám 25, doteraz som mala v živote troch sexuálnych partnerov. Aj v minulosti (so sexom som začala v 18-tich) aj teraz, zakaždým, keď sa schyľuje k sexu a mám na to aj chuť, tá sa po chvíľke stratí, lebo podvedome sa tomu zblíženiu začnem brániť. Mám panický strach najmä z toho, že otehotniem (aj napriek kondómu, hak som brala, ale už nechcem) a takisto sa bojím (ak je vzťah ešte len v začiatkoch), či nemôže byť partner nositeľom nejakého vírusu. Predohru si neužívam, lebo namiesto toho sa príliš sústreďujem na to, aby nedošlo ku kontaktu pohlavných orgánov ešte pred nasadením kondómu, uvažujem napríklad, či si partner umyl ruky, keď sa ma na intímnych miestach začne dotýkať, zamestnávam svoju myseľ strachom z prípadnej možnej "nehody" a neželaného tehotenstva a pri sexe kontrolujem neustále kondóm, či dobre sedí. Po každom sexe si následne premietam v mysli jeho priebeh, rozpamätávam sa, či som niečo nezanedbala, či sa do mňa nemohla dostať spermia... Snažím sa byť veľmi zodpovedná, ale mám pocit, že to už hraničí s paranojou, prílišným strachom, neschopnosťou uvoľniť sa, odviazať sa, užiť si to... a dosť to znižuje kvalitu môjho sexuálneho života. Nemám totiž z neho za takýchto okolností žiadne potešenie. Nemyslím si, že som frigidná, lebo chuť a predstavy mám, ale keď príde na realizáciu... Čo s tým? Píšem o tom sem do fóra, lebo mi to pripadá ako dobrá možnosť anonymne sa o tom zdôveriť a poradiť, možno s niekým, kto má podobný problém a ako ho vyriešil, ale budem vďačná za každú radu.
