Kolko liekov dokaze usmrtit 60kilovu dospelu zenu?

Agnes, citala som tvoj prispevok, ver mi, keby ja som bola niekto z tvojej rodiny, tvoj otec by skoncil v base. Je alebo bol to obycajny nechutny sadista, urcite sam nestastny zo zivota tak si to vybijal na najslabsom clanku rodiny... Rodina, ako matka a pribuzni co o tomto vedeli, ze ta tak mlati su mozno este vinovatejsi, ze to videli a vedeli o tom a nic neurobili ani si ta len nezastali. Najlepsie, co si mohla urobit si urobila a to odist co najdalej od nich, nikdy sa s nimi nekontaktovat a keby oni teba kontaktovali, len im povedat, ze ti velmi ublizili a nemozes im to zabudnut a vratit sa to uz neda... Ale teraz prosim napriek tomu nemyrni svoj zivot tym, ze budes mysliet na to, ake si mala tazke detstvo, zkazili ti detstvo ale nenechaj si koli nim zazit cely zivotked ich uz nemusis trpiet , si prec , daleko, ako je chrapunov plny svet, tak aj dobrych uprimnych ludi je stale dost, obklop sa nimi a nemysli co bolo, oni si uz tvoju pozornost absolutne nezasluzia, ale absolutne a ty nemozes zato co sa stalo, bola si len DIETA...Drz sa, nech si uz len stastna..

Agnes998 skoda ze si z toho zobrala to horsie. Tym som chcel povedat ze aj zo zleho sa da zobrat dobre. Velakrat si spomeniem ze vdaka niecomu zlemu v zivote som zacal uvazovat lepsie alebo inak. Uvediem priklad ale parkrat ma v detstve rozkopali cigani, za co im teoreticky mozem podakovat lebo vdaka tomu som zacal cvicit, mozno by som nikdy nezacal driet v posilnovni keby niet tych incidentov. Nezaloval som rodicom, nechcel som aby ma niekto lutoval, rozkopali sme ich potom s kamaratmi a zacal som na sebe makat po fyzickej stranke, chodil som na bojove umenie bola to dobra odreagovacka po skole a bol som v kondicke. Nieco pokazim, tak neplacem nad tym nechcem aby mi niekto pomohol alebo ma lutoval ale snazim sa to opravit a zdokonalit seba aby som sa vyhol dannej situacii.
Viem ze tyranie v rodine je nieco ovela tahsie ale tiez sa da z toho vytazit.
Takisto som poznal napriklad alkoholikov alebo drogistov ktory mi v zivote narobili problemy mne a mojim znamym, ale mozem im tiez podakovat ze mi dali vidinu ze nechcem skoncit tak ako oni.
Vela hodnot som si vyformoval na zaklade zlej skusenosti a na fakte ze chcem byt lepsi, ze to ze nieco zlyha nie je na plac a lutost ale na to ze ma to ma posunut vpred.
Tak sa osobne neviem stotoznit s lutostou alebo sabalutostou. Neviem dojst na strunu ludom co chcu polutovanie a je mi sympatickejsie ked sa clovek vie pozbierat sam a hlada skor rady zo seba spravit lepsieho odolnejsieho ako plece na vyplakanie. Mozno preto ze mam skusenost s tym ze vela ludi co place a lutuje sa tym len zabija cas ktory mohli venovat svojej zmene. Druheho nezmenis, ked je raz niekto hlupak, tyran a podobne. No seba zocelit a vylepsit vies.
Gratulujem ti ze si sa aj napriek zlemu detstvo zocelila nezmarnila svoj zivot. A mozno je z teba ovela lepsie osoba, kvalitnejsia ako ked by si nezazila to co si v detstve zazila. Mozno by si mala pohodlnejsi zivot. No byt kvalitnym clovekom je ovela lepsie.

agnes998- napis mi na mail levicatkodk@azet.sk chcem popisat

LadyOpium dakujem, ja sa mam dobre. Po mojom pokuse preslo uz vela rokov a ja som sa z toho vyhrabala, hoci to trvalo dlho. Mam zle zazitky z detstva, ktore ma casto prenasleduju este aj teraz, ale uz je to lepsie. Mam tiez poruchu osobnosti, ludia nerozumeli mne, ja som nerozumela ludom, mala som pocit, ze nikto ma nema rad. Ked ma raz otec zmlatil tak, ze som dlhsie krivala, videla to cast rodiny a nikto sa ma vtedy nezastal. Zmlatil ma preto, ze sme mali ist do zahrady a ja som si nevedela najst oblubene tricko, hrabala som sa v skrini a ked na mna zrukol, ze nech sa ponahlal, odvrkla som mu, ze pockaj, hladal tricko. To bol dovod preco sa na mna vyrutil, strhol ma z lavicky kam som pred nim vyskocila tak, ze mi vyleteli nohy do vzduchu a na chvilu som stratila vedomie, moja posledna myslienka bola, ze ma zabije, dopadnem chrbtom na roh lavicky, zlomi mi to chrbticu a je po mne. Neviem jak som dopadla ale prebrala som sa na to, ze lezim na zemi a on do mna kope. Moja vtedy len 3rocna sesternica vosla do dveri kuchyne a pozerala sa na to, na to dosla k nej teta, jej mama, vzala ju za ruku a odviedla prec. Aby sa na to nemusela pozerat. Nepovedala ani jedno slovo na moju obhajobu, nikto z celej rodiny sa ma nezastal. Ked sa na mne otec vyvrsil, odisiel a nechal ma na zemi dokopanu. Cela rodina odisla na zahradu bezo mna. Nikto sa o mna nezaujimal a ani vtedy, ked sa vratili, nikto sa ma nespytal ako sa mam, ci ma nieco neboli. A takych bitiek som v detstve dostala mnoho, bila ma aj mama, ale od nej to bolelo menej, lebo mala menej sily. Mala som pocit, ze nikto ma nema rad, ze som na tomto svete zbytocna, ze len zavadziam a vela ludom by bolo ovela lepsie keby som nebola, hlavne mojej mame, ktorej som dost liezla na nervy svojou lenivostou. Tento zazitok mal velky vplyv na moj dalsi zivot, lebo som neverila ludom, neverila som nikomu. Zovseobecnila som si to na vsetkych a pohrdavo som sa pozerala na ludi, o ktorych sa hovorila ze su dobri. Hovorila som si, kde ste boli vy dobri ludia, ked som ja potrebovala pomoc, otocili ste sa mi chrbtom, tvarili ste sa, ze nic nevidite a potom ste zili dalej ako tzn. dobri ludia. Citila som, ze mi dosla uz cela psychicka sila, uz som nemala silu zit dalej, uz som nemala silu prekonavat ani bezne starosti. Par mesiacov pred pokusom som citila, ze uz nebudem dlho zit, kto to nezazil nepochopi, ale citila som, ako mi stale ubudaju sily. S kazdym dalsim nakricanim od matky, s kazdou dalsou bitkou od otca som stracala dalsie a dalsie sily zit. Nikomu som to nepovedala, nemala som ani komu, nemala som ziadnu spriaznenu dusu. Az raz, ked na mna matka zase navrieskala som stratila uplne posledne zvysky sil, mala som vtedy 17 a pokusila som sa zabit. Skoncila som v nemocnici, mala som poskodene 3 vnutorne organy a bola som ciastocne ochrnuta, nemohla som hybat moc koncatinami, to druhe trvalo nastastie len jeden den, potom som mohla zas normalne chodit a hybat sa. Zle mi bolo ale este dlhe tyzdne, tiez som toho moc nezjedla, dost som schudla, co rozculovalo lekarov, nutili ma jest. Potrebovala som vela casu, kym som zacala fungovat zase ako-tak normalne. Potom mi este trvalo roky, kym som zas zacala verit ludom. Zasluzila sa o to hlavne jedna lekarka, ku ktorej som par rokov chodila, ktora ma vzdy vypocula a povzbudila. Neskor, ked som sa zas postavila na nohy, zila som v zahranici, skusila som Anglicko, Svajciarsko, Rakusko a teraz zijem v Nemecku. Vyhovuje mi, ze som daleko od domova. Nie je to tu lahke, ale pretlkam sa. Verim, ze aj ty si najdes svoje miesto na zemi. Tie zaludocne problemy po pokuse su uplne normalne, aj to, ze je ti zle. Moze to trvat niekolko dni aj tyzdnov ale organy by sa potom mali zregenerovat a zacat fungovat zase normalne. Po pokuse je to vzdy nejaky cas zle, lebo ti nemusia fungovat spravne organy. Ale si este mlada, ja si myslim, ze sa zase uzdravia. Drzim palce.

agnes dakujem, ze sme sa pochopili :)
ozaj ako sa mas?ja som dnes bola u psychiatra ale nedosla som k nemu lebo ma brala sanitka, skolabovala som koli dehydratacii a od od hladu...vies, musim drzat dietu len lahke potraviny prirodneho charakteru a to z toho furt som hladna amne povedala lekarka v nemocnic ze len 5x denne mozem jest v rozpeti 2-3 hodin a ja som sa najedla skor desiatu a obed som jedla ako zdy cize som ho mala jest skor a z toho mi prislo totalne zle kazali mi lezat alebo sediet, nie dlho chodit, nenamahat sa, jest podla hodin a len povolene potreaviny musim este aj stav jedla kontrolovat ci to mozem dusit, piect, zapekat a s cim to mozem jest...kks dnes som musela zjest spaety s tvrohom co by som nikdy za normalnych okolnosti nezjedla ani za svet...uplne to jedlo je bez chuti, jem len preto lebo musim...proste lebo viem ze keby nedrzim dietu a jedla by som hoico ma moze zabit jedna cokolada

muc

Matej má právo toto napísať a upozorniť ju a určite vie prečo sa musel ozvať!

LadyOpium je pravda, ze som na teba reagovala nie zrovna milo v teme o PPP, ale mala si tam take poznamky, co ma iritovali, neuvedomila som si vtedy, ze mas take vazne psychicke problemy a ze rozmyslas nad samovrazdou. Tak prepac. Teraz ta uz chapem.

jajaa

presne toto mi otvorilo oci proste ked som na tom are lezala a mama plakala nado mnou uz vtedy som vedela ze je to zle a ze uz konecne toho bolo uz prilis, ze musim na sebe zapracovat a zabojovat

leaaa

dakujem, to dufam ze mi ten optimizmus dlho vydrzi:)) mozem dakovat bohu ze som prezila...a aj to budem:)

citrusar

si ma pobavil uprimne :)) no asi bude boleit lebo mi davali liek na vyplavenie paralenu z tela:P

agness998 fakt diky som necakal od teba vzhladom na prispevky do tem o ppp na ktore si mi reagovala fakt ma to milo prekvapilo:))
nedala by si mi na seba mailik?

nataliena dakujem za radu ako ostat nazive resp. co neurobit aby som ta nasrala tym ze este stale zijem...prijemny vyahdzov z tejto temy, idem ta nahlasit adminovi:))

rebarbora, no minulost nezmenim, uz som ich pojedla, na are mi ich vyplavili von dialyzou plus ciernym uhlim cez sondu, berem kvanta liekov na pecen a drzim prisnu dietu nemozem si zatazovat pecen takzkymi, mastnymi jedlami atd proste dozivotne dieta...

ALE HLAVNE SOM RADA ZE ZIJEM !!!!

Opatrne s experimentami s liekmi aby to nedopadlo tak, že si vytvoríš problémy ktoré si teraz ani nedokážeš predstaviť. Mozog máš jeden tak popremýšlaj

Mám za sebou 10 operácií, 15 narkoz, bolesť o akej nemáš ani predstavu, pochovala som malú, , 30 ročného manžela mamu všetko na rakovinu, zrútila som sa ocitla na psychiatrii na dne kam neprajem nikomu. Bola som 5 rokov sama na všetko na liekoch ktoré beriem už 20 rokov. učila som sa pomaly žiť, byť vdačná a myslieť na budúcnosť, pretože všetko ide zvládnuť iba sa treba naučiť pochopiť, že ešte vždy môže byť horšie. Viem Ťa pochopiť viac ako si myslíš ale nikdy nebudem súhlasiť s Tvojim myslením a verím, že to všetko spracuješ a spamätáš sa. Čo ak sa zajtra zobudíš a bude tu niečo nové čo Ti pomôže. Nádej je tu stále bojuj a ver, neľutuj sa a plánuj budúcnosť ktorá sa dá urobiť aj za takýchto okolnosti krajšou veľa sily