Chorobne namyslena svagrina..

Ahojte, s manzelom sme spolu 8 rokov a mame male dieta. Moj muz je skromny, inteligentny clovek, ktory si vazi to, co ma a takisto si vazi aj ludi okolo seba. Z domu odisiel ako 20 rocny, a odvtedy sa prediera zivotom sam. Obcas mu pomozu rodicia, aj ked od nich nic nepyta, dokazal sa o nas postarat. mame vlastne byvanie a dietatu nic nechyba. Ja som uz od malicka vyrastala v tvrdych podmienkach. Rodicia sa rozviedli, matka psychicky chora, ktora ma tyrala, neskor sa par krat liecila na psychiatrii. Inu rodinu som nemala. Zila som v chudobe a strachu z matky, lebo kazdy jej nervovy vylev si vybijala na mne, co bolo pomerne aspon 20 krat za den, az kym som v 18nastich navzdy neutiekla do Talianska z domu. Pracovala som vo fabrike, potom ako casnicka, potom v potravinovom priemysle ako balicka, proste brala som hociaku pracu, aby som mala co do ust a mohla zaplatit svoj skromny podnajom (jedna izba v dome jednej starej panej)...
Tento zivot ma naucil vazit si to, co mam a neplakat, ak si nemozem dovolit to, co ini...
Po nejakom case som sa zoznamila so svojim manzelom, zobrali sme sa a moj zivot sa zlepsil o 360 stupnov, no nezabudla som, ake to je zit v chudobe a nestasti... Tu ale nastava moj problem. Manzel ma sestru, ktoru od malicka cela rodina rozmaznavala a nechavali ju VZDY robit, co sa jej zachce, aj ked to nebol spravne. Vysledok? Ma teraz 40 rokov a kazdu vec, dom auto musi mat to njdrahsie najluxusnejsie, aj ked si to jej rodicia nemozu dovolit, tak jej to mesacne splacaju a sami pomaly nemaju co do ust, pretoze jej uz nedokazu povedat nie. My zijeme v byte, splacame kazdy mesiac pozicku a mame skromnejsie auto, aby sme si vyzili. Ona ma mercedes, trojposchodovu vilu a jednu miestnost iba so satstvom a oblecenim pre seba a svoju dceru. kazdy den nakupuje oblecenia a pricesky a kozmetiku, uz to nema, kde davat, ale zakazdym ked pride k rodicom, tak od nich pyta peniaze, lebo ona do vyplaty neprezije, a hned ako jej daju, tak ide do prveho butiku. Muz od nej usiel a vsetky vztahy, ktore mala jej vydrzali asi tak tyzden... Toto, co robi by az tak nevadilo, keby nemala ten najsebeckejsi, najnarcistickejsi charakter aky som kedy videla. Pri rodinnych stretavkach rozprava iba o sebe, aka je uzasna, nadherna, ako mlado vyzera, ako dostala svojim uzasnym autoritativnym spravanim v praci kazdeho na kolena, dokonca aj riaditela (je sekretarka) ako kazdy den sprdne riaditela a on sa jej az pomaly klania pred jej sikovnostou. Ze keby odisla z prace, spadne firma, lebo taku uzasnu pracovnicku uz nikde nenajdu (aj ked kazdy vie, ze to nieje pravda)...no proste dristy tohto typu, ze ked sedite s nou pri stole, tak uz len cakate, kedy si konecne zatvori usta. A ospevuje len seba a druhych ponizuje... Ja som bola doteraz nezamestnana uz dlhsi cas, ale pred par dnami som si nasla pracu v znamom Talianskom butiku. Bolo to tazke, lebo najprv ma pozvali na pohovor veduce oddelenia, potom ma na druhy den postavili do obchodu, aby videli, ako viem robit, komunikovat s ludmi. Uspesne som tym presla, ale cakal ma este pohovor s najvyssiou riaditelkou tejto obchodnej siete a presla som aj tymto hoci na stole mala aspon 300 zivotopisov. Tak cela hrda a natesena som to oznamila manzelovi, tak sa velmi tesil. Teraz v nedelu sme isli k jeho rodicom a bola tam aj ona. Tak som im pri stole povedala, ze sa tesim, ze som si sama dokazala najst dobru pracu. Tak jeho rodicia sa tesili so mnou, popriali mi dobry zaciatok a jeho sestra prve co sa ma opytala, ze co si budem obliekat do roboty. A ja ze budeme nosit uniformu. A ona, ze nastastie, lebo moj styl obliekania je otrasny, nenam taky cuch na modu ako ona. Moje oblecenie je lacne, vobec nie take honosne ako je jej (pritom sa obliekam pekne ako kazda ina zena, ved inac by ma asi do prace neprijali) proste pozera sa na mna zvrchu. Ja ani nemam peniaze na to, aby som sa draho obliekala, ved rodicov nemam a s manzelom radsej kupime lacnejsie veci, aby sme mohli splatit byt. Mozno si pomyslite, ze co tu riesim, ale odvcera mam uplne mizernu naladu, strasne ma znervoznuje jej namyslene spravanie a ze kazdy je povinny jej to trpiet a ako ma ponizuje a vysmieva sa mi. je to zena, ktora v zivote neprezila taky tazky zivot ako ja, a este si dovoli kritizovat ma. ja cela natesena, ze mam novu pracu a ona sa mi vysmeje do ksichtu. povedat jej nemozete nic, lebo zacne jacat ako psychopatka, tak sa radsej stranim jej spolocnosti, aj ked sa to stale neda... Ona ma strasne vela zlej energie v sebe. Dneska ma cely den boli hlava, mam vysoky tlak, zlu naladu a citim sa na dne. Akokeby mi spravila z oci, aj ked na take veci neverim, ale ta jej zla energia prechadza aj na druhych. Ako sa mam zbavit toho stavu? mam nenormalne tlaky v hlave a nedokazem sa uvolnit. A takto sa citim po vcerajsku, ked som sedela s nou pri jednom stole...