Anorexia je horšia než som si myslel. Môžete mi pomôcť pri hľadaní centier...

S PPP vie pomôcť aj liečebný pedagóg, nie len psychológ. viem, že centier nie je veľa, osobne neviem, nakoľko je najvhodnejším riešením hospitalizácia na psychiatrickú kliniku. lieky totiž môžu odstrániť symptómy, avšak neriešia problém. žiaľ na SVK veľa možnosti pre tieto dievčatá/ženy/chlapcov nie je. viem, že na SVK sa tomuto venuje ANABELL, združenie, robili sa aj stretnutia a skupiny, ale bolo to iba v BA a ani to už nefunguje. situácia je dosť zlá, odporúčam vyhľadať pomoc určite psychológa alebo liečebného pedagóga a neodmietať alternatívu rodinnej terapie.

DOBRY DEN
MAM DCERU KTORA JE PRIBLIZNE V ROVNAKOM VEKU A SKORO ROK SA TRAPIME S MENTALNOU ANOREXIOU.
AK CHCETE NAPISTE MI NA MOJ EMAIL alukacova@azet.sk RADA SA PODELIM O NASE SKUSENOSTI AK VAM TO POMOZE

Este ma napada, odporucam knizku Mentalni anorexie, od F.Krcha. Niekde treba zacat. Tam su veci aj pre pribuznych

Anorexia a vobec vsetky PPP, to je beh na dlhe trate. Prvym predpokladom pre aspon minimalny pokrok je pochopenie poruchy. Ty aj rodicia si musite precitat co sa da, aby ste naozaj pochopili o co ide. To vam pomoze najst cestu ako so setrou komunikovat, lebo tam sa robia najma zo zaciatku najvacsie chyby. To uz vies ze dohovaranim, alebo ze jedz a podobne, ze to je cesta uplne nikam. Je to o pochopeni a velkej trpezlivosti okolia, schopnosti tolerovat naladovost, vykyvy nalad, ze co bolo dnes uz zajtra nemusi platit a podobne. Velkou pomocou moze byt psychoterapuet so skusenostami s PPP. To nie je psychiater, ale psychoterapeut alebo psycholog. Skus hladat na internete a cielene sa pytaj na skusenosti s PPP. je to velmi specificky problem. Sestru treba uistit, ze to nie je psychiater, ale clovek ktory jej moze pomoct zvladat veci, ktore ona nezvlada, pomoze jej chapat a pracovat so svojimi pocitmi, bude s nou hovorit o veciach, o ktorych mozno s nikym inym nie je schopna hovorit a pritom ju trapia a suviasia s PPP. Urobte co sa da, ale s citom, nesmie citit vas strach ani natlak. Sucastou PPP su totizto pocity viny a ked bude citit vas strach, len sa to umocni a zhorsi.Treba dosiahnut, aby sama chcela nieco robit. Prvy predpoklad uspechu je, ze si sama pripusti, ze ma problem, bez toho to nejde.
A este jedna rada, neobvinujte sa navzajom v rodine, ze kto urobil chybu a podobne. To je tiez jedna z castych chyb.Anorexia ci PPP pridu do zivota casto bez toho, aby niekto spravil chybu. Ludia v bizkosti osoby s PPP musia byt pokojni, bez pocitov viny, nesmu lutovat ani seba ani osobu s PPP.
vela stastia na dlhej ceste

Zdravím. Sypem si popol na hlavu. 67584 mal/mala pravdu, bol som naivý. Predtým som sa o anorexiu moc nezaujímal, lebo som si myslel, že sa nám to prihodiť nemôže, žiaľ môže. Celý čas som si nechcel pripustiť, alebo lepšie povedané nemôhol som uveriť tomu, že sme v liečení PPP takto strašne pozadu. Budeme si musieť poradiť inak a verím, že si poradíme. Ešte raz opakujem, ak viete niekto o dobrom psychológovi z okolia Oravy, Liptova respektíve stredného Slovenska, dajte mi vedieť. Nehľadám však takého, ktorý začne už na prvom sedení hovoriť o liekoch na upokojenie...

... týmto sa Vás nechcem dotknúť, ani uraziť, ani obviniť... Len ide o to, že väčšinou najmladšiemu sa len dohovára.. tak to proste je, lebo každý ho chce niečomu priučiť, pred niečím ochrániť..a zabúda sa počúvať... a ak vo Vás má iba autoritu, nie priateľa, netlačte. Práve na to je psychológ.... (len aj nájsť toho správneho terapeuta je umenie) ...:-/

... treba hlavne psychológa... možno ju len nikto ešte nepočúval... držím palce.

Kerolf, kde to zijes? Aby v tvojom okoli bolo centrum pre PPP, ked take nie je NIKDE na Slovensku? Nebud naivny. Tu na dievcata/zeny s PPP vysoko seru. Nie este, aby kvoli takym zakladali centra v kazdom regione. Aj jedno jedine odd. pre PPP existuje z celeho Slovenska,( aj to tam su rozne dg., nie iba PPP), tak snad si nemyslis, ze este aj centrum tu bude.

Sestra má 15 rokov. Navštívila už, kardiológa, endokrinológa, gastrológa, gynekológa... naposledy bola u psychologičky... len ja mám stále pocit, že to nestačí. Kým sa dostala na psychologické vyšetrenie, trvalo to asi tri mesiace. Ja viem, že doktori sa snažia, stále jej dávajú šancu a ultimáta, aby pribrala, ale akosi sa nič neposúva smerom dopredu. My sme v takom štádiu, že by sme urobili čokoľvek, aby sa jej stav zlepšil. Avšak zaskočilo ma, že na prvom vyšetrení už rozoberali vyšetrenia psychiatra a možné nasadenie liekov. Myslím si, že je to priskoro a skôr by som sa priklonil k nejakému centru, kde by bola pod dozorom nejakého psychológa, niečo také ako skupinové sedenia. Ale asi tak ďaleko na tom ešte na Slovensku nie sme. Ak poznáte nejakého ozaj dobrého odborníka zo stredného Slovenska, dajte mi prosím vedieť.

Ohľadom liekov som rovnakého názoru. Vždy majú vedľajší negatívny účinok v niečom inom! Ja som ich tiež odmietla brať a dostala som sa z toho. Avšak o tri roky neskôr. Ide však o Bulímiu... No v hlave posadnutosť na postave bola rovnaká ako je to u anorexie... koľko má sestra rokov ? ... PS: ako hovorí Agnes. Jedine vyliečené, ak sú posadnuté postavou, súťažia medzi sebou.... skúste vášho doktora, nech Vám poradí, väčšinou medzi sebou spolupracujú títo špecialisti...