ani neviem prečo tu píšem, proste potrebujem sa vykecat, som už 4 roky bez vztahu, budem mat 29 rokov, predtým som mala dva dlhšie vztahy, s jedným chlapom som sa začala stretávat, ale zistila som že ma klame tak som ho nechala. Veľmi mi chýba vztah a už som fakt bola dlho sama. Mám veľa kamarátiek, aj kamarátov, som obľúbená v kolektíve, vyzerám dobre, nie kvôli tomu aby som sa nejak povyšovala, mám dobrú prácu, nie som domased, víkendy trávim vonku, majú o mna chlapi záujem, ale ako to už býva, tí ktorí chcú mna, tých nechcem ja, proste beriem ich ako kamarátov, nie som zaľúbená a to sa nasilu nedá. Priznám sa, som náročná vo výbere partnera, nemyslím výzor, ale musí tam byť nejaká tá chémia, a spoločné záujmy, inak si myslím, vztah fungovať nebude. Ja ani neviem, kde mám spoznať nejakých ľudí, pretože aj ked sa vyberieme vonku všade samé páriky, alebo mladí chlapci, ale takí tí 30-tnici sú už väčšinou zadaní, alebo sedia doma....skúšala som zoznamku, ale to je proste už choré, ľudom ide len o sex, alebo samí primitívci s prepáčením. Naozaj, už som veľmi neštastná kvôli tomu, že som tak dlho sama, tak mi chýba partner, so všetkým čo k tomu patrí, a hlavne ked sú teraz sviatky, ide leto, rada by som išla s niekým na dovolenku, trávila pekné chvíle, ale nie je s kým. Prosím poradte, čo mám robit, viem že to príde ked to človek najmenej čaká, ale ubehnú mi najlepšie roky, a už je fakt čas, lebo štyri roky je veľmi dlhá doba. DAKUJEM.
4 roky sama, som nešťastná
Gretka presne. To sa neda ovplyvniť city. Či ťa bude mať niekto rád i ked si sama sebou.môžeš robiť čokoľvek a nič.ttiež som toho názoru, ze niekomu to je dane niekomu nie.
A teraz vam zeny nieco poviem.
kazda jedna z vas, pokial nefajcite, nepijete, nemate 200kg, alebo naopak 25kg aj s bagandzami, a dodrzujete ustnu hygienu vasu kazdodennu. tak ste EXTREMNE pritazlive pre minimalne stovky muzov v okruhu 1 km, alebo 1,07km pokial zijete v riedko osidlenej oblasti.
lenze, viete co je problem?
ste bud extremne narocne, alebo kazdy jeden z tych sto napadnikov je len kamarat a je nudny a podobne.
nie, toto nie je vycitka, ale kruta realita.
a ked uz nie je kamarat ale nieco, neviete si to vychutnat a/alebo si zbytocne komplikujete zivot.
grettka: Mne sa zda ze si uzavreta a plna predsudkov. Ake bezne zeny ? Kto su bezne zeny ? A co s beznymi zenami ?
Zaoberaj sa sama sebou, but taka ako chces byt ty. A nekalkuluj ze si sama preto, lebo nie si ako niekto.
Zaoberas sa uplne nepodstatnymi a nezmyselnymi vecami.
No ale ked pises toto:
"Ja som sa s osamelostou uz zmierila a prijala som to ako svoj osud, tak ako sa niekto musi naucit zit s nejakou nevyliecitelnou chorobou,tak som sa aj ja prisposobila takejto situacii."
Tak v tom pripade sa fakt neda nijako poradit a do konca zivota naozaj ostanes sama.
ja by som veľmi rada chodila medzi nových ľudí, to práve aj riešim, lenže neviem ako- ako som písala bývam v malom meste, tak by som rad vyrazila do vačšiho, čo je asi najbližšie 50 - 80 km, ale fakt neviem, no nemám s kým, pretože kamošky v mojom veku majú deti a vyjdú len na pár hodin vonku a to si žiada celý večer, ist vlakom, a prvým vlakom íst domov - a to by sa im manželom už nepáčilo, všetcia moji známi sú už usadení, takto sa stretnúť na pár hodín, ale vymetať somnou nejaké disko, alebo ja neviem, tak to veľmi neprichádza do úvahy, aj kolegovia v práci...všetcia sú zadaní a ísť sama na diskotéku mi pripadá blbé.
mojpohlad: to co mi tu pises ja ovladam, tuto teoriu poznam dokonale...aj keby chodim kazdy bozi den medzi neviem ake mnozstvo ludi, je to jedno, nikdy by si ma nikto nevsimol, pretoze nie som ako vacsina inych zien v dnesnej dobe.Jednoducho to mam uz stokrat overene v praxi, preto nebudem mrhat posledne zvysky svojej zivotnej energie na nieco co nikdy nebude realne. Ja som sa s osamelostou uz zmierila a prijala som to ako svoj osud, tak ako sa niekto musi naucit zit s nejakou nevyliecitelnou chorobou,tak som sa aj ja prisposobila takejto situacii. Bolo sice velmi tazke prekonat tú predstavu dozivotnej samoty,ale da sa to...stavaju sa aj daleko horsie veci.Takze diky za rady, ale pre mna je to uz neaktualne.
Baby nezúfajte, tam niekde na Vás niekto určite čaká nevzdávajte sa skúšajte, nemôžete ostať do konca života samé, napr. latino-tance tam je kopec mladých ludí, alebo hocijaké cvičenia tam možno tiež na niekoho narazíte a ked nie ide sa dalej
držím palce
Kde sa napriklad nachadzas vacsinu svojho casu ?
S kym si a kde si ?
Treba si uvedomit ze za tebou nikto nepride a nebude klopat na dvere aby sa s tebou spoznal :)
Ak sa nepohybujes v prostredi kde je vysoka fluktuacia novych ludi, tak jednoducho nikoho nenajdes, lebo nikto o tebe nevie. Je to jednoducha logika :)
"A takymto obdobim ze chodit medzi ludi a na nove miesta som si uz presla, chodila som kade-tade po vyletoch so skupinkou mladych ludi z nasej farnosti a tiez som vela sportovala,takze prilezitosti niekoho spoznat a najst si vztah bolo viac nez dost"
No evidentne takych prilezitosti bolo malo ;-)
Ak sa citis ze si niekoho nenasla, tak by si mala novych ludi spoznavat STALE.
Tvoj problem ale je, ze to neprislo za dobu ktoru si si stanovila ty sama a teraz z toho vyvodzujes ze to uz nepride nikdy a je to tvoj nezvratny osud :)A vies co ? Ono sa ti to aj fakt naplni pokial nepokracujes v aktivnom zivote a touto myslienkou zijes, veris jej a zivis sa nou ;-)
To ze sa nieco nestalo v obdobi ked to clovek chcel, neznamena ze sa to nemoze stat neskor - ak clovek preto nieco robi, aby sa to stalo.
suhlasim s kivi24, taketo veci sa nedaju ovplyvnit aj keby sa clovek neviem ako snazil a robil pre to maximum. Toto nie je ako napriklad ze chcem dokonale ovladat cudzi jazyk, tak nieco pre to robim,makam na sebe, ucim sa, vzdelavam...alebo chcem byt dobra v nejakom sporte, tak tiez si idem za tym a pracujem na sebe...toto je ine...laska a city sa nedaju vynutit ani sa neda na nich pracovat. Je to o stasti a nahode kazdeho cloveka, a bud to stastie niekoho postretne bez problemov a niekoho zase ani za cely zivot. A takymto obdobim ze chodit medzi ludi a na nove miesta som si uz presla, chodila som kade-tade po vyletoch so skupinkou mladych ludi z nasej farnosti a tiez som vela sportovala,takze prilezitosti niekoho spoznat a najst si vztah bolo viac nez dost. A v tom case som sa pri tom ani nesnazila hladat, nechavala som tomu volny priebeh, co ma prist pride, ale bohuzial neprislo...Nikoho som nikdy nezaujala, hoci som sa stretavala takmer dennodenne s ludmi v mojom veku...Jednoducho mi to nie je sudene a s tym ja nespravim nic aj keby sa roztrhnem.
Rozhodne sa to ovplyvnit da.
Ak preto nebudes robit nic, a nebudes konat spravne (napr. psychicka nepohoda, nestaranie sa o seba, neakcnost,atd.) tak je viac nez iste, ze clovek ostane sam.
Ak sa ale snazis aktivne zit a konat spravne (byt psychicky v pohode, mat nejake zaujmy, mat nejake aktivity vonku, stretavat sa s NOVYMI LUDMI, chodit na NOVE MIESTA, atd.) tak je viac nez iste, ze niekoho skor ci neskor stretnut musis.
Cely zivot stoji len a len tom, ako sa clovek sam rozhodne konat a ako bude mysliet. Problem ludi je ten, ze si automaticky vyberu rezignaciu a prehru miesto toho, aby sa snazili. Snazit sa je ta tazsia cesta. Cloveku sa jednoducho nechce opustit jeho pohodlnost a komfort. Jednoduchsie je ostat v stereotype a nic nemenit. Tazsie a viac odhodlania si vyzaduje do nieco sa pustit a konat - toto ale vo vysledku prinesie lepsi zivot.
Vela ludi sa novych a nepoznaych veci boji - nechu opustit zivot ktory aktualne ziju(aj ked im neprinasa uspokojenie) lebo sa boja, maju obavy ist do niecoho noveho a nepoznaneho.
