Hádky kvôli partnerského bývaniu, prepis domu

Dohodnite sa s partnerom a presvdčte jeho rodičov, aby vám dom odpredali do BSM,ak má aj súrodencov, za získanú sumu ich môžu vyplatiť. Vložíš do toho aj vlastné prostriedky, dom bude váš spoločný a ty sa budeš cítiť že si vo svojom a v prípade krízy neprídeš o strechu nad hlavou. Prípadne nech vám to darujú, každému v polovici.

nie, nebude to spadat pod bezpodielove vlastnictvo.
dary tam nestupuju.
ale ak by mu to predali, vtedy myslim, ze ako manzelka mas narok.

Woo ked budeme manzelia, bude to bezpodielove spoluvlastnictvo, tak mi bolo povedane...Tym padom keby sa nieco stalo, neskoncim na ulici. Ci ako to myslis? Ze ked mu to daju darom, bude to iba jeho? Aj ked budeme manzelia?

Wolfwoman, aj ked si ta vezme a bude to prepisane iba na neho, tak je to iba jeho, ked to ziska ako Dar alebo dedicstvo. Ak to spolocne odkupite a budes spolumajitel, tak je polka tvoja.

Hrac, ideme mat svadbu, uz rozumies?

No byvanie je v dnesnej dobe problem. Ber to ako byvanie v podnajme, prispievaj polovicu na najomne, polovicu na stravu. A zacni si hned aj sporit na vlastne byvanie, na vlastnom ucte. Kym nie si vydata, si slobodna. Ked sa vezmete, mali by ste obaja mat nejaky zaklad na byvanie. A mysli aj na to ze sa mozete kedykolvek rozist.

A ako ti pomoze k pocitu ,,byvat vo svojom,, to, ci to je napisane na priatelovu rodinu alebo na priatela? V oboch pripadoch to nebude tvoje, tak ten tvoj scenar moze prist tak ci tak...

Zatiaľ sme to vyriešili rozhovorom. Pochopil ma a moje pocity. Dohodli sme sa, že si postavíme svoje vlastné, ak sa rodičia sami neponúknu s prepisom. Ja ho veru nútiť nebudem, aby to od nich žiadal. ale tiež nemienim žiť čo ja viem 10 rokov s manželom v dome, ktorý nie je jeho. neviem si predstaviť dať mu deti, venovať toľko rokov spoločného života a byť u neho stále len nejaký prišelec! keď dobre vie, že nemám kam ísť keby sa niečo stalo! ja to urobím inak. keď do pár rokov po svadbe, povedzme do 5 nebude mať ten dom písaný na seba, alebo nebudeme nejakým zázrakom mať postavené alebo kúpené svoje, prestanem tam dávať peniaze a odmietnem mať rodinu. nie som žiadna hlupaňa, aby sa náhodou niečo stalo, on si tam nasťahuje nejakú pizdu, mňa vyhodí a naše deti súd dá jemu, lebo ja nebudem mať ani na garsónku!toto je realita, bohužiaľ. nie som z toho nadšená, ale celý život sa ako nejaký prisťahovalec kto nič nemá cítiť neplánujem. v dnešnej dobe bárs ktorá dostane byt či auto keď roztiahne nohy a ja za svoju lásku nemám mať ani strechu nad hlavou? =//

Navyše teraz vyzerám ako nejaká zlatokopka, ktorej ide o majetky, toto mi povedal... Pritom mne vôbec o to nejde, ide mi o to, že sa cítim ponížená, že mu za nič nestojím, že budem vo svojom veku akoby u cudzích... V živote by som nežiadala polovicu domu, keby prišlo k rozvodu z mojej strany, keby som ja bola neverná, alebo čo. Som férový človek! Ale keby mi on ublížil a chcel ma vyhnať na ulicu kým ja by som mu dala toľko rokov života a nebodaj deti, tak to by som veru len tak nenechala a myslím, že žiadna žena nie. Ale keď to bude takto, nebudem môcť nič, len byť odkázaná na neho celý svoj život. Neviem čo si mám o tom myslieť. A vôbec neviem, čo mám robiť.

ahoj, poznam jeden pripad, dnes ma ta zena uz 50r., dopadla nakoniec tak a to s dvoma detmi, ze si nasiel inu, rozviedli sa a jej neostalo absolutne nic, doslova ostala na ulici, nejaky cas byvala u kamaratky s par vecami a nebyt toho, ze nema pracu, tak by si casom nedokazala prejat garsonku

po troch rokoch ma teraz noveho partnera a byvaju uz spolu, je z nej ina zena, nasla svoje stastie

len som ti chcela povedat, aby si velmi kriticky zvazovala, do coho ides