Ešte prednedávnom som verila, že všetko v našom živote má akýsi zmysel a všetko sa deje pre určitý dôvod. Chcela som veriť v existenciu karmy, ale to, čo som vysielala do tohto sveta, čo som dávala ľuďom, som v žiadnej podobe nedostala späť. Prestávam rozumieť ľuďom, ak som im teda vôbec niekedy rozumela a cítim, že ku všetkému začínam mať flegmatický prístup. :)
Problém je v tom, že mne sa už nechce snažiť niekomu sa zavďačiť ani hovoriť, čo chcú odo mňa počuť. Tváriť sa, že nevidím zbytočnosť, pominuteľnosť a márnosť väčšiny toho, čo sa odo mňa očakáva. Stratila som chuť čokoľvek mať a vlastniť.
Zaujíma ma, či máme vôbec niečo pod kontrolou a či sa dá naučiť žiť s pocitom, že neustále niečo strácame a existenciu toho, čo sme stratili nachádzame až keď to nemáme.
Čo v živote máme vôbec pod kontrolou?
dobra tema.
v skutocnosti nemas pod kontrolou vobec nic. do tvojich rozhodnuti zasahuje take velke mnozstvo predvidatelnych a nepredvidatelnych okolnosti, ze by bolo uplne smiesne hrdo vyhlasovat aku mame nad sebou kontrolu. castokrat si na situaciu pripravena najlepsie ako vies. a ked nastane, zrazu stracas zem pod nohami.
lenze takyto pristup potom predpoklada, ze niekto iny ta musi mat na starosti, kedze ty nebudes vlastnit strechu nad hlavou, prostriedky na zabezpecenie alebo dopestovanie si jedla, atd. preto je takyto stav neziaduci. vlastne tym zasahujes do zivota niekoho ineho a oberas ho o cast kontroly, ktoru nad svojim zivotom ma.
na svete neexistuje vobec nic, co by nebolo pominutelne, ak tomu das dostatok casu. myslienky upadnu do zabudnutia, hmotne veci sa rozpadnu na atomy, vsetko postupne smeruje do zaniku.
preto treba zit pre to, co ta naplna teraz. netrapit sa donekonecna tym, ci to ma zmysel alebo ci sa to ocakava. mnozstvo ludi sa naslo v starostlivosti o inych ludi, o zvierata, alebo idu pomahat na miesto prirodnej katastrofy. ak sa nic z toho, este vzdy sa mozes upnut k roznym vieram, ktore ti slubuju vecny zivot, vecnu blazenost. lebo inak hrozi, ze ta postupne taketo myslienky privedu do bodu, z ktoreho nenajdes cestu spat.
poslednemu odstavcu nerozumiem. asi si namiesto slova existencia chcela napisat zmysel. ak ano, to sa bude diat stale. ale da sa z toho poucit. je velmi prospesne nezabudat na chyby urobene v minulosti.
