Dobrý deň, chcela by som sa Vás spýtať, na váš názor na môj stav.
Od malička som bola veľmi citlivé dieťa, bola vzťahovačná k názorom ľudí a záležalo mi na ich mienke. Tak je tomu aj teraz, až príliš sa zaoberám tým, čo si o mne ľudia myslia. Mám veľmi nízke sebavedomie, pretože som tzv. "nemehlo", "kazisvet". Keď som mala najlepšiu kamarátku, tak som robila to, čo chcela ona. Nešlo o to, že by ma nejak manipulovala, ale ja som sa manipulovala sama. Bola som ako jej psík, čo išiel vždy s ňou všade, jej cestičkou. Vôbec sme sa nehádali, pretože naše názory boli vždy rovnaké, keďže ja som sa jej podvedome prispôsobovala. Toto som zistila až odstupom času, keď sme sa prestali baviť po dvoch rokoch intenzívneho priateľstva. Zrazu vo mne ostalo také prázdno a mala som pocit, ako keby som celý ten čas žila jej život a nie ten svoj. Teraz mám 18 a ten pocit prázdnoty mám stále, aj keď sú okolo mňa ľudia. Niekedy mi viac záleží na tom, aby bolo ostatným dobre, bez ohľadu na to či je dobre mne. Som taký pasívny pozorovateľ a ja sa neviem prejaviť. Som uzavretá sama v sebe a aj keď som s ľuďmi mám problém s nimi sa o niečom normálnom baviť(iba o počasí alebo iných nudných veciach) ako keby v tej chvíli mám prázdnu myseľ a myslím iba na to čo mám povedať a čo mám robiť. Aj keď niekedy nemám vôbec povedať čo. Keď prídem zo školy som celý deň doma a premýšľam, občas keď si niekto na mňa spomenie(starý známi) tak ideme na kofolu. Nikomu na mne nezáleží naplno, každému som ukradnutá. Chcela by som, aby ľuďom záležalo na mne tak ako mne záleží na nich :/. Som vzduch...Nikto nevidí ako sa trápim, ako denne plačem, každý ma berie len ako ľahostajného človeka. Trvá to už dlhšiu dobu viac ako pár mesiacov a nedokážem sa naplno ničomu venovať a naplno žiť lebo moje myšlienky mi bránia všetkému :( Chcem byť normálny plnohodnotný človek s vlastnou osobnosťou, a nie len zrnko prachu medzi ostatnými :(
Čo mi je? depresia? úzkosť?
ja mam o par rokov viac ako ty, a zazivam podobne veci ako ty, tiez neviem nic povedat v spolocnosti ludi, mam pocit, ze moja hlava ide na 150% a neustale sa snazim rozmyslat, co poviem, a v konecnom dosledku nepoviem radsej nic, resp. poviem hlupost. mam pocit, ze potom vyzeram ako uplny idiot. a najhorsie su prve dojmy ktore vytvaram (alebo ktore si myslim ze vytvaram), a o to horsie, ze tie zial nie je mozne zmenit. inak tiez vacsinu casu travim doma, a utapam sa v nezmyselnych myslienkach
lulinka mas velmi nizke sebavedomie, ako sa k tebe spravali rodicia? kolko mas rokov? da sa na tom popracovat, len to chce cas
Vebe to uplne vystihla; viac odpovedi ani nepotrebujes...tak chod a zi!
"Nikto nevidí ako sa trápim, ako denne plačem, každý ma berie len ako ľahostajného človeka" - tu je kamen urazu, tato tvoja formulacia to naplno vyjadruje. Nic nebude lepsie a nic sa nezmeni, ked ty nezmenis svoj postoj. Kto teba zaujme - utrapeny clovek, ktory si tajne doma place a nikto mu nerozumie? Nie, zaujme ta clovek, ktory vyzaruje energiu, ktory sa tesi zo zivota, ktory sa raduje ked ma dovod a je smutny, ked ma dovod a hlavne aj povie , ze preco je smutny. Zaujme ta niekto, kto ti ma co dat (myslim ako clovek), ze zije zivot, ze sa rozprava, ze preziva emocie, ze ma napady, ze chodi von medzi ludi a tak. Ked budes sediet stale doma, premyslat a plakat, tak co si myslis, ze niekto bude patrat, ze preco sedis doma, ze preco places, a podobne. Nie, nikto sa tym nebude zaoberat a ty budes mat stale pocit ze si pre ludi vzduch, ze ta nevidia, ze si osamela a podobne. Ty musis vyliezt z ulity, ty musis najprv ozit a potom stretnes aj ludi a zrazu sa vsetko zmeni, svet zmeni farby. Ty musis zmenit svoj postoj k veciam, ty musis byt aktivna, musis sa prestat lutova a to nemoze spravit nikto za teba
ahoj, toto je môj mail, zea.461@gmail.com, mozeme popisat
