Vzdy som bola hamblivejsia a mala som problem, najma na strednej skole, postavit sa pred triedu a nieco precitat alebo tak. Postupne som sa naucila nejak to zvladat a v praci to uz nejak neprezivam aj ked nemam funkciu ktora by vyzadovala caste prezentacie alebo podobne veci. Dokonca si myslim ze vramci ludi ktorych poznam aspon chvilu to mam relativne zmaknute, viem sa bavit aj "o nicom" pokial mame aspon minimalny spolocny "zazitok". Problem je ze som totalne mimo z ludi ktorych nepoznam, ale az tak skolacky mimo a sama som z toho zaskocena, napriklad nezvladam cestu vo vytahu v praci s neznamymi ludmi, neviem kam sa mam pozerat atd. Pride mi blbe pozerat sa na ludi v tom vytahu ked ich nepoznam. Chodim na tancovanie a po prvej lekcii som sa z toho cely vecer spamatavala lebo sa striedali partneri a ja som nevedela ze ci im mam pozerat do oci, za chrbat, na nohy alebo niekde inde. Pokial som v situacii ze je nejaka potreba nadviazania konverzacie, tak mam pocit ze sa chytam, som bystra a viem sa vynajst. ale neverbalna komunikacia zlyhava na plnej ciare a myslim ze je to aj vidno ze sa hambim, som nervozna a vstrese. Mate nejake triky ako to vylepsit a odstranit tie strasne nervy? Nechcem cumet na ludi ktorych nepoznam, nebudu si to vysvetlovat nejak divne?
