Bojim sa ludi

Keby bol internet pred cca 30 rokmi kolko ludi s tej doby by možno bolo iních čítam a niektoré rady fakt stoja za premýšlanie tvoj vek je taký že sa v sebe nevyznáš rastieš menia sa Ti nálady dospeláci sú pre Teba problém stále by Ta chceli poučovať, prejde tento čas a potom sa len nad týmto pousmeješ držím palce

Vola sa to neistota samym sebou. Musis sa najskor spoznat, prijat sa taka aka si, robit to co chces ty, a potom ti uz bude jedno, co si kto o tebe mysli. Trapit sa tym, co si kto mysli je ta najvacsia strata casu na svete. Ich pohlad nikdy nezmenis aj ked sa poskladas do kocky. Tak sa zacni mat rada ty a vsetko bude ok. Aj zoznamovanie s ludmi bude ok. Spoznavaj sa. Co mas rada, ake mas dobre vlastnosti?

Tak sa bojíš, povaha sa zmeniť nedá...

Nie, nemyslím si, že je to choroba. Len si veľmi zameraná na seba. Nie je to kritika, ja som bola tiež taká - aj keď opačne. O to, čo si o mne myslia tí, čo ma poznajú, som sa nebála, skôr ma trápilo, čo si myslia takí, ktorí ma poznajú len zbežne alebo ma vidia prvýkrát.

Čo s tým robiť? Mne pomohlo to, keď som si uvedomila, že nie som pupok sveta, že svet sa netočí len okolo mňa. Že sa môžem mýliť, aj sa pred druhými strápniť a svet sa neprestane krútiť - som len človek. Aj keď by si iní mysleli niečo zlé o mne, niečo, čo nie je pravda, je to ich vec a problém. Nepodozrievaj druhých, že snáď myslia a hovoria o tebe zle. Stratíš tým pokoj a čistotu srdca, a hlavne lásku. Veď aj sama hovoríš, že si ich znenávidela. A kvôli čomu? Možno vôbec nie je pravda to, z čoho ich podozrievaš. A to nie je fér.

Nikam nechoď, neizoluj sa. Urob opak toho, čo doteraz. Na každého pozeraj s láskou s tým, že aj oni ťa majú radi. A keby aj ťa radi nemali, povedz si, že sa nemôžeš zapáčiť všetkým. To nemôže nikto z nás na svete.