Ahojte. Sama strácam nadhľad a utápam sa v tomto probléme, tak som myslela, že mi možno pomôže, keď sa z toho trochu vyrozprávam a prečítam si názory niekoho iného. Pracujem ako obchodný zástupca, je to náročné, ale to mi až tak neprekáža. V jednej firme som dva a pol roka. Ide to, čo sa výsledkov týka, teda raz som hore, raz dole, ale aj to je okej.
Každé ráno bojujem s tým ísť do terénu a fungovať, oslovovať ľudí a nepočúvať nekonečné výhovorky. Aby ste si nemysleli, nie som žiaden podomový predajca a to čo ponúkam reálne ľudia potrebujú.
Do všetkého som sa vždy púšťala na sto percent a teraz mi to nejde, nedokážem sa prinútiť. Keď už si naplánujem stretnutia, tak je to okej, vždy to zvládnem, ale ťažké je pre mňa vstať a ísť z domu a navolať si stretnutia. A hlavne takto fungovať dlhodobo. Nevidím zmysel v tom, čo robím, mám si vytvárať dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí sú, ehm ako by som to slušne, komerčne zameraní(a to mi je skutočne proti srsti)...
Viem, že by som mohla zmeniť, ale na tie peniaze som absolútne odkázaná a výpadok čo i len na jeden mesiac si teraz nemôžem dovoliť. A hlavne si myslím, že by takáto kríza mohla na mňa prísť aj v inej firme. Chcem zmeniť seba, ale neviem ako a sama si s tým neviem rady. Prosím neodsudzujte ma, vážim si, že mám prácu a sama som zo seba znechutená, že som takáto. Vždy som robila aj prácu za iných, na nikoho som sa nespoliehala, lebo som vedela, že to nikto neurobí tak dobre ako ja. A teraz... Niečo čo som mohla urobiť pred mesiacom odkladám, neviem si plánovať, nemám sebadisciplínu... Urobila som aj pár kiksov v práci, nie je to nič, čo by mohlo ohroziť firmu, ale predtým by sa mi to nikdy nestalo.
Mali ste niekedy podobný problém?
Práca - živí ma a ničí
daj si.na vahu ktore vyhody ti v praci vyhovuj napr.volna casova doba ze mozes spat do 9 nie si v kolektive sama sebe si panom atd s nevyhodami a co prevazi.nevyhody nie fixny plat teda provizny system.odmenovania strach aby si vedela zarobit aspon tolko ze prezijes a z toho vyplyvajuce odvody.potom je tu aj tvoja povaha naolko je v sulade s pracou kt robis co ti je velka prekazka ze musis prehovarat ludi o niecom o com ani sama nie si presvedcena alebo ta nebavi oblbovat ludi.moja skusenost je ze taku pracu najlepsie robia bezohladne typy kt nie pre klienta pracuju cize nie jeho zaujem ale svoj bezohladu na to ci usili na mieru to co druhy potrebuje.Ak mas silnu povahu nebude problem pre teba hovorit presviedcat ludi o niecom.o com si myslis v skutocnosti uplne ine a nie si s tym stotoznena.potom si predstav ze dostanes fixny plat v istej praci ale ak napr nie si spolocenska kolektivna musis si vytrpiet blabot kazdodenny zien a byt v kolektive kt ti nevhovje.daj si na vahu co je pre teba tvoju povahu viac vyhovujuce oebavat ludi zarobis si alebo sediet v praci v zenskom.ukecanom kolektive zien.
Hlavne zmen pristup, ja som sa nikomu neprosikal do ziadnej roboty. Naopak vzdy som zastaval postoj ze zamestnavatel moze byt rad ze pre neho obetujem svoj volny cas a pracujem pre neho za papiere.
Ty si asi taký sebatríznitel :)ja si myslím že bud je na to človek stvorený nezaoberá sa tým čo robí a robí to alebo niekto ako ty.ked sa v tom necítim dobre tak to asi robiť nebudem.Začni hladať popritom prácu a ideš dalej.DRžim palec
Ja presne viem ako sa cítiš, zažil som niečo veľmi podobné. Nepovedal by som, že ideš proti svojej podstate. To čo zažívaš je obyčajné vyhorenie. Netreba to ale podceňovať. Píšeš, že si všetko robila naplno, pracovala si veľa, robila veci za druhých. Presne vtedy sa to stane, proste vyhoríš, stratíš motiváciu, preženieš to. Za následok to má nechuť, prehodnocovanie či to má vlastne zmysel a v prvom rade veľkú nedisciplinovanosť. Jediné čo ti pomôže je voľno. Vyhorenie nezmizne počas 5 dňovej dovolenky samozrejme, potrebuješ času viac. Musíš si oddýchnuť, prečistiť si hlavu a znovu nájsť svoju motiváciu.
ved som ti uz napisala, ze tipujem, ze ides proti svojej podstate a to sa casom bude stupnovat, uz teraz sa ledva dokazes pozriet do zrkadla na seba, to je alarm
vramci svojej kvalifikacie - nemas moznost INEJ prace, rsp. alternativy? alebo robit nieco celkom uplne ine?
skus porozmyslat nad tym, CO by ti robilo radost robit ako pracu, kde by si s tym, co robis - bola stotoznena a potom pouvazuj nad moznostami, ako sa k tomu dostat - ci uz dorobit potrebnu kvalifikaciu, ak je to nieco diametralne odlisne od toho, co robis teraz, atd.
Maoam viem ako to myslíš, no neviem si predstaviť, že by som niekoho mala presviedčať (na pohovore), že ja som tá ktorú si majú vybrať. Tým všetkým čo robím si o sebe myslím hrozné veci. O nejakom sebavedomí nemôže byť ani reč.
Ráno mi býva zo seba až fyzicky zle. Je to strašný pocit.
mozno ides proti svojej skutocnej podstate, byt tebou, tak ostanem v tej praci, kym si nenajdem inu, ktora by viac zodpovedala tvojej osobnosti
