ahojte, po dlhom case som sa rozhodla, ze skusim forum lebo uz neviem ako dalej. Ide o moju najlepsiu kamaratku. Ide o to, ze je to zaryta pesimistka, neustale jej nieco vadi a stazuje sa na cely svet. Napriek tomu je to super baba no najviac ma mrzi, ze si to vsetko vybija na mne. Cele to vyvrcholilo v piatok, ked sme boli v triedou oslavit koniec roka. Zo zaciatku som s nou sedela obdalec, lebo mala opat zlu naladu a navyse sa jej neocilo ze sa tam nasinec opija. No neskor som sa k nim pridala a ked som sa s dobrou naladou vratila sadnut si k nej, pred vsetkymi sa ma spytala, vraj preco sa takto zosmiesnujem a pokusam sa zapadnut do kolektivu. No pritom ani netusi, ze sa s nou snazim byt co najviac aby bola ona spokojna a na ostatnych kaslem. Mam este jedneho najlepsieho kamarata a s nim sa citim celkom uvolnene, lebo je to ten najpohodovejsi clovek akeho poznam. V piatok som kamaratke povedala, ze ma jej spravanie nici. Odvtedy sa so
mnou nebavi. Nemam sajnu, ako dalej..
Moja naj kamoška ma ubíja
>> "ze sa s nou snazim byt co najviac aby bola ona spokojna a na ostatnych kaslem"
to je prave tvoj problem ..
súhlasím s komentami pred.. ako som si prečítala.. nič strašne si jej nepovedala... ona asi neznesie samú seba a preto jej vadia aj druhí.. keď je nejaký problém treba s tým ísť von a ako to ona zoberie tak to je už jej vec.. ja som mala ten istý problém kedysi.. pred pár rokmi som sa veľmi skamarátila so susedou, každý deň sme boli spolu, alebo keď nie tak sme skypovali alebo volali a to bývame dva domy od seba.. nakoniec som ju zoznámila s mojim šéfom vybavila som jej u nás v práci perfektnú robotu, lebo som už nemohla ďalej počúvať jej reči ako tu ona upadá a cíti sa pre rodinu a ostatných nepotrebná, a ani sa už nevzdeláva.. aaa milión podobných blbých rečí ktoré nie len mne ale aj druhým liezli na nervy.. nakoniec ked sa u nás v práci "udomácnil" začal nás tam všetky cvičiť ako keby sme s nou husi pásli, bez rozdielu veku.. nakoniec to už bolo neznesiteľné tak som jej do očí povedala pravdu že čo ma na nej štve, samozrejme aj ona mne.. ja som to prijala v pohode len ona doteraz to nevie prežreť.. je už od toho vyše roka.. baviť sa bavíme, lebo musíme aj pracovné záležitosti občas aj mimo práce, ale už to nie je také ako pred tým.. a čo som sa dozvedela od známych,, tak že sa vyjadrila že to už nikdy také nebude ako pred tým.. z mojej strany by aj mohlo, ale keď ona nechce tak ja ju prosiť nebudem.. tým som ti chcela povedať len tolko že ak sa zachová ako táto moja "kamarátka" tak ti asi za to nestojí a buď rada že si sa jej zbavila.. ešte dodám, že na začiatku čo mi aj kolegyne hovorili že sa im veľmi pozdávala, že ešte sa čudovali že čo som ja na ňu taká odporná, tak teraz už aj oni zistili že jej hrabe a lezie im rovnako na city ako pred rokom mne..:)
a ak si kladies otazku, ze co dalej, tak ak je naozajstna kamaratka, tak sa nad tym, co si jej povedala, zamysli a ozve sa ti...aj ked nie hned a mozno to potrva
nedoprosuj sa, neospravedlnuj sa
ONA musi zistit, co robi a ake to ma nasledky
aj ini s nou budu mat problemy a skor ci neskor jej to kazdy da pocitit alebo povie do ksichtu
nevyhovies...
bud rada, ze pretrhla kontakt, nezniesla nastavenie zrkadla, co uz
ona ma problem najskor sama so sebou
v okoli mam takeho cloveka, mesiac ziadny kontakt a hned mi je lepsie, strasne to saje energiu a tymto ludom proste NIKDY nevyhovies, lebo na vsetkom a kazdom vzdy naco najdu a skace im nalada ako jo-jo
zameraj sa na ludi, ktori ta beru taku aka si a citis sa s nimi dobre
ty NIE SI POVINNA ROBIT JEJ PSYCHOLOGA
