Závislosť od make upu

Dobrý deň.
Možno Vám táto téma príde absurdná, keď sa dozviete môj vek, ale potrebujem pomoc.
K prvej špirále som prišla, keď som mala asi 10 rokov.
Nebola som práve najobľúbenejšia v škole a druhý hovorili, že vyzerám ako chlapec.
Mala som psychický nátlak od spolužiačok, ktoré sa my vysmievali za môj vzhľad a už používali špirálu (áno, v tak skorom veku). A od malička som mávala kruhy, kôli ktorým som sa veľmi trápila (a aj trápim). Tak som si kúpila korektor.
Postupne, keď som rástla, som mala doma čoraz viac šminiek, až to skončilo do závislosti. Teraz mám 12, za pár dní 13 a mám vlastný kozmetický stolík, mám 5 špirál, make-up, korektory, BB cream, rôzne krémy na zosvetlenie pleti, lesky, rúže, očné ceruzky, ceruzky na obočie, tiene... Viem, je to choré.
Doma vydržím byť nenamalovaná, ale keď idem do školy, alebo príde návšteva (ktokoľvek, aj starý rodičia), tak už si šminky musím dať.
Vďaka bohu, že sú tie prázdniny, lebo sa nemalujem do školy každý deň.
Ráno, keď vstávam do školy, prvé, čo spravím, si už na seba kydám korektor proti mojím hnusným kruhom, špirálu a pod. Nedokážem ísť medzi ľudí minimálne s vytočenými mihalnicami, alebo riasenkou a korektorom. Nedokážem to.
Rodičia proti tomu boli najskôr negatívne naklonený, nikto z našej rodiny sa nemaľuje, ale už si zvykli že som to proste ja.
Nedávno, keď som spala u kamarátky, prvé, čo som urobila som si hneď išla dať korektor..potom som sa neovládla a už som si začala dávať špirálu, ceruzku na oči...
Nemyslím si, že som prirodzene škaredá, ale najväčší problém sú tie kruhy. Keby som ich nemala a netrápila sa kôli nim, zrejme by som sa nemalovala. Bojím sa o seba, ako budem vyzerať v dospelosti, keď si už teraz dávam špirálu, korektor a rôzne iné šminky na pleť. Podobne to bolo aj s lakmi na nechty, tiež to prerastalo do závislosti, ale to som si dokázala povedať stop.
Prosím Vás pekne, čo mám robiť?
Psychológa nechcem.
Ďakujem za každú pomoc.