Ahojte, pokusim sa vam v skratke priblizit moj problem.. S priatelom sme spolu 5 rokov, zalubili sme sa do seba, ked som bola dost mala, mala som len 14...on je o 3 roky starsi
Zacalo sa to tak, ze mi robil strasne ziarlivostne sceny, nikde som nemohla chodit lebo sme sa hadali a kedze som bola strasne zalubena, neriesila som to a ustupila som, len aby sme sa nehadali...casom to vsak preslo do stadia kedy som si poveedala tak a dost..ja nemozem chodit nikam a on ano? to co ma byt?...a zacala som byt velmi ziarliva aj ja...on sice nemal ani maly dovod na ziarlenie, ale ja som mala...vzdy za nim behali nejake zeny a bala som sa ze ma podvedie..casom som mu zacala sice verit, ale poznam zeny v mojom veku a v dnesnej dobe je to tazke..vzdy sa na neho kazda lepila a on sice povedal ze nech mu da pokoj ze ma mna, no niekedy mi to prislo tak, ze ich nevedel poslat "kade lahsie" tak surovo ako by som si mozno priala, ze im aj tak mozno dal nejaku tu nadej (nevedomky)
a casom ako videl tie cirkusy z mojej strany ho to prestalo bavit a zrzau zo dna na den prestal byt ziarlivy a ziarliva som uz ostala len ja... trva to do dnes, uz sice menej, snazim sa krotit ale stale to nie je ono...
bojim sa ze sa kvoli tomu raz rozideme...viete mi nieco poradit?
mam sice nizke sebavedomie, ale nemyslim si, ze zeny ktore ho balia alebo na ktore mam nervy vyzeraju lepsie, no ziarlim aj tak
som uz zufala-..dakujem za rady