Neviem, či si to vôbec niekto prečíta, ale potrebujem to zo seba dostať von...
Už je to 10 mesiacov, čo som prišla o psíka (14r.) Milovala som ho nadovšetko.. aj keď mám ešte jedného, s ktorým som každý jeden deň, smútok neodišiel.. Spomínaného psíka, ktorý umrel som sa rozhodla dať utratiť, pretože už nevedel behať, nejedol, nevládal vykonať potrebu.. Maximálne na chvíľu zodvihol hlávku a opäť ju položil a zaspal... Posledný víkend som s ním preležala na verande na koberci v objatí. Možno Vám to príde hlúpe, ale celý čas som mu neustále opakovala, že ho strašne ľúbim a aby ma neopustil.. Vedela som, že to je nemožné, no dúfala som do poslednej chvíle.
Rozhodla som sa, že bude najlepšie ak nás navštívi veterinár doma a psík umrie v prostredí, ktoré dobre pozná.. Keď príde chvíľa, v ktorej veterinár pichá injekciu a psíka držíte, príde aj tá najväčšia rana do srdca, ktorá sa vyrovná strate najbližšieho príbuzného..Celý život to budem mať pred očami.
Pýtali sa ma, či nechcem odísť radšej von a vrátiť sa, až keď umrie, no nedokázala som to. Nechcela som ho opustiť a dovoliť, aby sa bál.. chcela som, aby cítil lásku do poslednej chvíle.. Hovoria, že čas je najlepší liek, no neverím... Akoby to bolo včera.
Pokiaľ ste si to celé prečítali a máte doma psíka, dávajte mu každý deň toľko lásky, koľko len vládzete, on vám ju vráti 100x silnejšiu.
Keď Vám umrie pes, umrie aj časť Vášho srdca
Už keď mi to tu vybehlo, tak reku že si prečítam, ale veľký smútok ma chytil, akokeby to bol môj havo ;)
Buddy Schneider :
Reinkarnácia neexistuje, ale zato existuje kresťanské nebo, dôkazom toho je i svedectvo kresťanského misionára Percyho Colletta.
Austria vs Slovakia www.youtube.com AA Batman vs Superman www.youtube.com
Bolí ma každý nerv v mojom tele. Môj smútok je tak veľký, že neviem premýšľať, poriadne dýchať..bojím sa klippúť okom. Kam sa pozriem..všade ho vidím. Dnes sme sa museli po dlhom premýšľaní a rozhodovaní, hoci sme vedeli, že nie je iná cesta...rozlúčiť s našim labradorom Buddym. Nedá sa ani vypovedať, čo sme prežívali a prežívame. Neviem si pomôcť. Som dosť pragmatický človek, prežil som toho už veľa. Minuly rok som v priebehu 22 dní pochoval oboch rodičov. Ale toto je niečo nevypovedateľné...tak bolestivé...neviem, či sa niekedy z toho dostanem. Len dúfam, že predsa čas obrúsi hrany a budem spomínať len na tie krásne chvíle, ktoré sme spolu prežili...čo ma naučil..koľko lásky, bez výhrad sme od neho dostali. Tak spi svoj sladký sen a ak existuje reinkarnácia...určite sa raz ešte stretneme! Vďaka Buddy za všetko..verľmi to bolí!
Mne umrela pravá komora a ľavá precieň...
viem si predstavit ake to musi byt ked stratite psika, ale porovnavat to s clovekom, to snad nie
neprehanajte to s tymy zvieratami ved uz je to chorobne dnes je vsetko len o psoch psy sa chovaju namiesto deti tato doba je padnuta na hlavu...ked ma clovek problem tak ho kazdy ignoruje ale ked treba pomoct psickovi alebo macicke tak uz sa kazdy ide poondiat...
Lulu citim s tebou. Ja mam rada vsetky zvierata. Okrem pavukov a hmyzu (fobia). ja chovam macky. u susedov maju psika. Mne teraz do mesiaca zomreli 2 , ktore sice neboli celkom moje , ale ich strata ma boli. Zvieratko da vsetko co ma a ono moze iba obtierat sa adat nam svoj cas.... ani jeden clovek neda vsetko co ma . Zvieratko ano.
Je mi smutno za Tulacikom, za Timkom. Mam 4 svojich . Pred 7 mesiacmi som prisla o milovaneho Tomika .No mam 3 pochovanych na dvore a vzdy si spomeniem na nich .. je mi smutno velmi takze chapem ta. Ale docitala som sa na nete a jeden clovek mi potvrdil, ze zvieratka sa vracaju (ich ja). V inom zvieratku, ale vsimnes si ich spravanie a spoznas toho svojho. preto ich cakam. A asi to bude pravda. Pred 2 rokmi dali 2 mesacnu Junu prec a mam macicku rovnaka siva a rovnaky bojko... vola sa nak ale mam pocit , ze sa mi vratila ona. Mozem sa mylit. Ale verm , ze oni si nas naju. Vrati sa . Bolest ostava a sponienky tiez tie nevyhoji ziaden cas. A kazda dalsia strata boli rovnako... ale verme , ze kym zijeme sa k nam vratia
Zas to s tymi vašimi čoklami neprehanajte....
je to velmi smutne tiez som si tym presla ale treba tgo brat tak, ze je to sucast zivota :(
