Neviem, či si to vôbec niekto prečíta, ale potrebujem to zo seba dostať von...
Už je to 10 mesiacov, čo som prišla o psíka (14r.) Milovala som ho nadovšetko.. aj keď mám ešte jedného, s ktorým som každý jeden deň, smútok neodišiel.. Spomínaného psíka, ktorý umrel som sa rozhodla dať utratiť, pretože už nevedel behať, nejedol, nevládal vykonať potrebu.. Maximálne na chvíľu zodvihol hlávku a opäť ju položil a zaspal... Posledný víkend som s ním preležala na verande na koberci v objatí. Možno Vám to príde hlúpe, ale celý čas som mu neustále opakovala, že ho strašne ľúbim a aby ma neopustil.. Vedela som, že to je nemožné, no dúfala som do poslednej chvíle.
Rozhodla som sa, že bude najlepšie ak nás navštívi veterinár doma a psík umrie v prostredí, ktoré dobre pozná.. Keď príde chvíľa, v ktorej veterinár pichá injekciu a psíka držíte, príde aj tá najväčšia rana do srdca, ktorá sa vyrovná strate najbližšieho príbuzného..Celý život to budem mať pred očami.
Pýtali sa ma, či nechcem odísť radšej von a vrátiť sa, až keď umrie, no nedokázala som to. Nechcela som ho opustiť a dovoliť, aby sa bál.. chcela som, aby cítil lásku do poslednej chvíle.. Hovoria, že čas je najlepší liek, no neverím... Akoby to bolo včera.
Pokiaľ ste si to celé prečítali a máte doma psíka, dávajte mu každý deň toľko lásky, koľko len vládzete, on vám ju vráti 100x silnejšiu.
Keď Vám umrie pes, umrie aj časť Vášho srdca
Lienocka5 až mi slzy vyšli... pravdu povediac, uz by som nikdy nechcela mať psíka. Ten jeho pohlad, tá jeho "vôňa", nikdy by som ho nevymenila za nic na svete, a neviem ako to prežijem ked raz odíde... Stále ta to bude bolieť, to žiaľ nejde inak :(
Teraz sa mi to stalo...moja 13 ročna zlata retrieverka...moja, nasa láska, moja bosorka, vymyselnik, oddany psik, poloclovek,() psy su nad ludmi...maju viac lasky v sebe a siesty zmysel.... tesiaci sa neskutocnym sposobom...laska jedina asi najvacsia...nikdy som to nechcela byt ja..myslela som, ked pride jej chvila v spanku, nech o tom nevie, nech sa netrápi, nechcela som byt pri jej poslednom vydychu pri trapeni...nechcela som aby trpela..bola na nas tak naviazana ,,vycitam si všetko,aj ked sa tomu nedalo zabraniť...masivne krvacanie do brucha...po 13 rokoch...som neverila, ze sa mi to deje pred očami....bola dezorientovana, potom nie, dala mi hlavu na koleno...vzdychla si...trosku jej triaslo krk, potom vzdychla a pozerala pred seba...a sklenene oko....chcem byt tam....kde su psici...kde je ona...lubim ta navzdy..dakujem ti za vsetko.....za duhovym mostom sa uvidime....toto pochopi iba ten co lubi psov, ostatne prispevky ma nezaujimaju
Citim s Tebou. Davali sme utracat psika kvoli bolestiam z leukemie pred 12 rokmi. Revala som ako male decko a nehanbim sa za to. Uz 11 rokov mame druheho psika, ale po byte fotky aj toho prveho. Jednoducho ostane navzdy v nasich srdciach.
;-(
Ja ťa chápem. Priznám sa, že oveľa často mi je viac ľúto zvieraťa, ktoré za nič nemôže, ako človeka, aj keď to znie hrozne. Zvierata vedia milovať. Negatívne príspevky si nevšímaj, v dnešnej dobe, ale aj celkovo, človek ktorí cíti je považovaný za čudáka, najväčšie svine ktoré nemajú kúsok citu sa vždy budú mať najlepšie, nič ich nebude trápíť v živote. Ja som si už povedala, že keď sa niečo stane mojej mačka a psovi, už nikdy žiadne zviera nechcem. Je to len trápenie.
Vermanka - za to, čo sa stalo tvojej tete môže zase len človek, pes jej sanitku nezavolá, má to spraviť majiteľ, ktorý výchovu psa jednak nezvládol a jednak nespravil to, čo bolo jeho ľudskou povinnosťou. Čiže áno, pes ju napadol, ale prečo? Niekto si zaobstará veľkého psa, možno bojové plemeno a nemá na to, aby ho správne vychoval, nemá ho na vôdzke či v bezpečnej ohrade na pozemku. Koho je to vina?
BTW, kde v zahraničí, že za zabitie zvieraťa väčší trest ako za zabitie človeka? Tak nepreháňaj
Lienocka5, tvoj text som dočítal so slzami v očiach. Ten psík mal isto krásny život vďaka tebe a odchádzal šťastný s vedomím že bol milovaný.
Tiež sa budem musieť čoskoro rozlúčiť. Mám 24 rokov a máme 20 ročného psíka. Som s ním v podstate celý život, od čias kde mi pamäť siaha. Je to môj najlepší kamarát, no je už veľmi starý a postupne mu ubúdajú sily. Vždy ho prosím aby mi dal nejaké znamenie keď bude čas, keď bude pripravený. Veľmi sa bojím urobiť sám toto rozhodnutie aby to nebolo príliš skoro. Keď mal 15 rokov mnohí sa čudovali že ako dlho sa dožíva, teraz má 20 a stále na ňom vidím tú neskutočnú chuť žiť a naďalej nás tešiť. Nechcem naťahovať jeho trápenie, no viem že ho nedokážem len tak nechať odísť.
Prezila som to iste co ty,mala som psika 14rokov odmalicka somnou rastla,mozno si o mne niekto pomysli ze som blazon,ale brala som toho psika ako cloveka vsetko som mu hovorila aj ked mi.neodpovedal mne stacilo ze bola primne mala hore uska a pocuvala :) uz bola stara nevladna mala krce bolesti velmi ma.to bolelo vidiet ju trapit sa velmi dlho ma rodicia museli prehovarat ze jej bude lepsie ak jej to trapenie ukoncime.. tak som musela na to pristupit aby sa uz netrapila bolo to hrozne najhorsi den zivota plakala som vkuse,mala som aj druheho psika a ten mi pomohol tu bolest znasat lepsie.dnes je to 3roky co nieje somnou a NIKDY NANU NEZABUDNEM ! A ti ktory nechapu ako moze.niekto brat psa viac ako cloveka tak preto lebo psik ty nikdy neublizi,dava ti lasku,neklame ta ,je uprimny ak preto.a TY sa drz bude to dobre hlavne ze ju mas v srdci a v spomienkach :)
clovek sa nikdy nevyrovna psovi ...
nikto vas nikdy nebude tak milovat ako pes , on sa vzdy na vas tesi a je vam oddany ako v zivote ziadny clovek vam nedokaze byt ..je to tak dane od prirody , nie je to znevazovanie cloveka pod uroven psa je to proste prirodou tak dane...
len idete vyniest smeti a vratite sa a on sa na vas tak tesi ako keby vas ako dlho nevidel...
ja svojho psika milujem od kedy ho mame doma ako keby sme sa vsetci zmenili k lepsiemu ...ked rano vstanete a zbadate ho ako vas vita hned mate lepsiu naladu na cely den ...
pan boh nemohol dat cloveku oddajnesie stvorenie ako je psik
Lienocka nechaj to tak.nevsimaj si negativne reakcie,nie kazdy je empaticky a vie to pochopit.kto nezazil nepochopi.slovaci su sedlaci,nic viac a nic menej.hraju sa na bohvie co,cely zivot sa uhanaju za peniazmi aby mali vily,auta,chcu vzdy si nieco dokazovat.je to chore.Na Slovensku jazdia lepsie auta ako vo Francuzku,mame lepsie domy ako v Nemecku,hotove vily,(je jedno ze splacame cely zivot uvery)hlavna vec ze mame.to je ta Slovenska mentalita.70% nemcov nevlastnia dom,cely zivot byvaju v podnajme,ale vedia chodit na dovolenky,kym mi Slovaci cely zivot splacame to na co v skutocnosti nemame.tak to ide so vsetkym.Ani sa necudujem ze si zijeme zle,ved ryba smrdi od hlavy.takze sa nezapodievaj neg.reakciami nestoji ti to za to.
