Zdravím.. viem, že asi ani neexistuje rada, asi sa potrebujem len vyrozprávať... stretávam v práci sporadicky človeka - muža, kt.ma po dllllhom čase zaujíma. problém je, že je veľmi plachý nesmelý zakríknutý.. hoci v pracovnej oblasti pôsobí suverénne a darí sa mu... a možno práve tá kombinácia zdravého sebavedomia v práci, zároveň úcty a pokory v bežnom správaní ma tak na ňom priťahujú. je to dobrý človek, no zároveň v poslednej dobe aj veľmi ubolený smutný a sklamaný (vzťahy, rodina, zdravie..) ...najradšej by som ho objala silno a nikdy nepustila.. až na to, že ja som nikdy chlapa nebalila, nikdy som ani nemusela, som proste stará škola.. chlap by mal byť podľa mňa vždy ten, kto prvý vyvinie nejakú snahu a iniciatívu aj keď si uvedomujem, že v tomto prípade to tak asi nikdy nebude a tak tie naše občasné pracovné stretnutia končia aj začínajú pri - dobrý deň.. dovidenia a také tie zdvorilostné blablabla, a potom si hlavu trieskam o múr aká som hlúpa koza, že sa správam pri ňom ako zaľúbená školáčka, pritom bežne randím, mám lepších chlapov kamarátov ako kamarátky... nerozumiem tomu celému a hlavne sa bojím, že si ho opäť uchmatne nejaká harpia a zas bude len trpieť... :-/
Nesmelý muž
No tak naň ho skríknem: Stoj tristo hrmených! a ked neponôže ta tisíc tristo hrmených! aked ani to nepomôže tak Bohu dušu a mne telo! "Niečo musí zabrať" Prepáč ten uvod, ale cítim že by sa dalo na tú temu aj s tebou požartovať. teraz vážne.
To nebola náhoda , žesom začal žartom . Práve na opak. Na vážneho chlapa musíš ísť žartom! Stým ale že občas pre pneš do pozície vážnej ale rýchlo sa vráť k žartu lebo ho odplašíš. Poatupne si na teba zvykne že sa cíti vtvojej blíkosti fajn, a bude vyhľadávať tvoju spoločnosť. A potom už to pôjde skopca. Vidíš aké ťažké veci su veľmi jednoduché: Existuje také staré porekadlo ato znie: Kto nezná fígle, tak si ne migne(nezasuloží) čau.
a nemôžeš mu proste napísať mail alebo také niečo? je to síce trochu divné, hlavne pre dospelých ľudí, ešte tak pre pubertiakov by to bolo v pohode :)) ale ak je nesmelý, možno i jemu by to tak bolo príjemnejšie, keby ste sa najprv skontaktovali písomne a dohodli si prípadne nejaké rande, ak bude záujem :)) a ak nemá záujem s tebou nič riešiť, tak to aspoň nebude také trápne - pre teba i pre neho - keď ti to bude môcť len napísať
ale netreba to davat do psychickych problemov. jednoducho si sa doteraz drzala vzadu lebo nebol single. teraz single je ale bojis sa priamej konfrontacie kvoli tomu lebo k nemu dlhodobo prechovavas tieto intenzivne city tak sa o to viac bojis odmietnutia. tak kluckujes. je tak alebo mylim sa ? no myslim si ze namiesto trapenia by si to mala risknut. aby si v tom mala konecne jasno. chapem ze sa bojis sklamania a tych pocitov ale mozno by ti pomohlo keby si sa tak nefixovala iba na neho. ja viem ze si zalubena ale napriek tomu. skus mat od toho vacsi odstup. alebo vyuzi vhodnu chvilu ked budes mat taku naladu ze sa viac odvazis, alebo sa proste nebudes tak bat odmietnutia
ale mne sa trasú ruky, podlamujú kolená, neovládam svoj jazyk, celé telo ma neposlúcha, keď je blízko mňa a netrvá to od augusta, ako tu niekto poznamenal - roky ho stretávam, ale až teraz je single... jasné, že fungujem ako normálna žena, zájdem si občas na kávu, rande... jasné, že sú to muži, čo vedia baby oblbovať, pretože v tom majú prax.
on je taký iný alebo len nemá záujem. určite vie, že nikoho nemám, a že sa naňho vypytujem sa mu tiež určite dostalo do uší..
vtedy pred sviatkami mi z toho celého bolo tak smutno.. lásku som mu vyznávať síce nechcela, ale aspoň tak normálne milo a empaticky by som sa k nemu mohla správať, lebo akoby tým, že sa snažím zakryť, to že sa mi páči, som k nemu taká odmeraná..
a možno si ho fakt len idealizujem zbytočne.
v každom prípade mám pocit, že to je dobrý človek a želám mu všetko šťastie sveta.. so mnou či bezo mňa.
p.s. viem, že som sa trošku sekla, celé toto malo byť skôr v kategórii psychické / osobné problémy alebo aspoň názov mohol byť iný: nesmelý muž vs. nesmelá strelená zaľúbená:)
ale mne sa trasú ruky, podlamujú kolená, neovládam svoj jazyk, celé telo ma neposlúcha, keď je blízko mňa a netrvá to od augusta, ako tu niekto poznamenal - roky ho stretávam, ale až teraz je single... jasné, že fungujem ako normálna žena, zájdem si občas na kávu, rande... jasné, že sú to muži, čo vedia baby oblbovať, pretože v tom majú prax. on je taký iný alebo len nemá záujem. určite vie, že nikoho nemám a že sa naňho vypytujem sa mu tiež určite dostalo do uší..
vtedy pred sviatkami mi z toho celého bolo tak smutno.. lásku som mu vyznávať nechcela, ale tak normálne milo a enpaticky by som sa k nemu mohla správať, lebo akoby tým, že sa snažím zakryť to, že sa mi páči, som k nemu odmeraná až chladná..
a možno si ho fakt len idealizujem zbytočne. v každom prípade mám pocit, že to je dobrý človek a želám mu všetko šťastie sveta.. so mnou či bezo mňa.
p.s. viem, že som sa trošku sekla, celé toto malo byť skôr v kategórii psychické / osobné problémy:)
Tak čo robiť s nesmelým mužom ? Joj to sú také otázky na ktoré odpovie hádam iba kritika čistého rozumu od Kanta :D
ludia sa boja byt priamy a otvoreny :)
ja si myslim ze na tom nie je nic zle ak clovek zachova zdvorilost a slusnost. ale chapem tie obavy z odmietnutia navyse v pracovnom prostredi kam sa clovek vracia, pracu potrebuje a ludia ho tam poznaju. no obcas treba ako sa hovori buchnut do slahacky a ist do toho.
ivobrick: jasne :-)
tak jasne, zato som tam napisal viac moznosti..
ivobrick: to s "kukanim" by som sa ho urcite nepytal, hlavne ked je nesmely...
