Mnohi si teraz urcite myslite, ze idem pisat a vyplakavat sa tu kvoli tomu, ze mam bezcharakterneho priatela. No tentoraz budem pisat o sebe. Mam priatela a sme spolu vyse 2 rokov. Mam 17 on 18. Cely nas vztah bol zo zaciatku krasny, no bolo to vdaka tomu, co robil on. Ja som vtedy ani prstom nepohla a myslela si, ze je vsetko v poriadku. No po case mi zacal davat najavo, ze nie je stastny a ze by chcel aby som bola normalna a doslova sa prosil, aby som si vazila co robi a niekedy aj jeho sa pokusila urobiť stastnym. Ja som vzdy naslubovala,ale nikdy som to nesplnila. A takto sa to tahalo asi rok a trva to doteraz. Pred par mesiacmi to bolo az tak,ze si myslel,ze ho podvadzam,bol smutny,ze mi nemohol dat vsetko (pritom mi daval viac ako som si kedy priala). Ale dnes som povedala nieco,co ho velmi ranilo a uplne znicilo aj tu malu doveru,ktoru vo mna mal. Prednedavnom mi nasli na vajecniku cystu a odvtesy sme sa nemilovali. Stale bol smutny a trapil sa,ze nemozme,ale nie kvoli sebe,pretoze jemu sa to aj tak nepaci nejako extra,ale kvoli mne. No ale jeden den som nevydrzala a presvedcila ho,aby sme isli...Vtedy som suhlasila,ze ked sa nieco stane,beriem to na zodpovednost. Dnes mi znovu meskaju kramy,ale nie som tehotna isto,mne sa to stava velmi casto a posledne dva mesiace som mala pravidelne. No a teraz k tomu co som povedala. Vravel mi,ze ho to cele nebavi. Ze som ho nemala presviedcat (lebo viem,ze vzdy spravi,co chcem)...no a ja som mu na to povedala,ze ked to vedel,preco ma nezastavil. Mozno vam to pride ako uplna banalita,ale ide o to,ze som slubovala a povedala,ze vsetko bude na moju zodpovednost a nakoniec som to aj tak chcela zvalit na neho. A teraz mi vobec neveri a vraj toto si nazvdy zapamata a nikdy sa na mna nespolahne. Prosim ja viem,ze je to dlhe ale okrem neho nemam ani cloveka,s ktorym by som sa mohla porozpravat,poradte mi co robit? Alebo mi vynadajte nech viem naozaj,ze som svina,aj ked nou nechcem byt. Neviem co mam robit. Vzdy kef som pri nom,som v strese a s nim jedinym sa neviem normalne rozpravat,alebk srandovat. Vsetko je vo velkych srackach,ale on ma neopusti,sice uz niekolkokrat to navrhol,ale rozhodnutie vzdy bolo na mne,co som samozrejme nikdy nepripustila. Chcela by som aby to bolo medzi nami normalne,ale bojim sa,ze som urobila prilis vela chyb,aby sa to dalo napravit. Prosim napiste mi uprimne,co si myslite o mne. Velmi ma trápi,co som urobila,no nevratim naspat svoje slova. Uz som zufala... :( dakujem vam za precitanie a pomoc,kazdu reakciu na tento prispevok si budem vazit..
Clovek bez charakteru
Samozrejme, ze ho to nezaujima uz. Koho by aj? Vsak si to otoc a si predstav ze by si do dakoho hucala najprv pekne a stale nic...dosli by ti nervy.
Ano rodicia maju na deti velky vplyv lebo to co vidia doma kopiruju. Bohuzial vekom sa len ukaze pravda a geny sa prejavia ale to ak budeme starsi..kazda zena si povie ze nechce byt ako jej matka a aj tak neskôr taka je...aspon trochu podobna urcite..ale mozes byt kludne ako tvoj otec
Ospravedln sa a spravaj sa normalne. Lebo mozes mu naslubovat aj hory doly...tvojich slov uz ma po krk chapes? Nedokazes to sice v danej sekunde ale ak uvidi dlhsiu dobu, ze sa snazis, tak je moznost, ze sa vsetko napravi...ale to chce vela sebazaprenia a musis zamakat na sebe
Tie tri tyzdni vyuzi na oddych a uvidis..mozno aj dobre ze ide prec..
jemu sa to nepáčilo,lebo som bola dievča typu,že som si ľahla a nechala všetko na neho a nikdy som nezačala ja..ani raz..stále bud on alebo nič,ale nebolo to preto že by som nechcela,len som proste zase čakala na to postrčenie..a predtým proste mi vysvetloval pekne,potom ma prosil,potom skusil ísť na to zle proste robil všetko pre to aby bolo všetko dobré..
No neviem Sejla, ale myslim ze nie on je emocionalny vydierac ale ona energeticky upir. Nemyslim to v zlom pre zakladatelku, ale chlapec je vecne v strese a nema uz na to naladu lebo doposial jej vsetko toleroval..
Ja som bola na strane ako je jej priatel a bolo to fakt o hubu. Jedna vesela baba a po par mesiacoch som musela vyjst z miestnosti pocas prednasky lebo ma dokazal rozplakat este aj sms...sme sa rozisli a do par dni zrazu vsetci ake som slniecko...nie dakujem neprosim uz nikdy takeho cloveka
Takze Nika bud daco rob alebo nech ta radsej necha lebo je to naozaj odporne ak toto robi niekto druhemu cloveku...
Este ze si sa uvedomila lebo mne povedal pri rozchode len ze je egoista a to som mala brat ako ospravedlnenie za vsetku tu tarchu co mi hodil na plecia :)
ako sa mám sním porozprávať? jeho už nezaujíma,čo hovorím,aj tak by som sa len opakovala,alebo rozprávala o sebe,alebo pre neho nezmyselné hlúposti..on všetko vie a zo začiatku mi aj pomáhal s tým..keď sme riešili to aká som a tak,pohádali sme sa,alebo skôr on ma zdžubal a potom som sľúbila a myslela som si,že som sa uvedomila. On potom bol zo dňa na deň znovu milý a všetko bolo v poriadku na deň-dva,potom sa doma pohádal s rodičmi napríklad abo čo a nemal náladu a ja som znovu zašla do režimu,ani úsmev,ani slovo poriadne,nič..a nevedela som ho nijako rozveseliť,čo poriadne neviem ani doteraz.. teraz on už ale odmieta znovu všetko naprávať,či pomôcť mi..chce,aby som si to uvedomila sama a vedela si sama pomôcť,vždy to bolo o tom,že aj keď bolo zle,chcel len dobre pre mňa,aby som v živote aj niečo vydržala,ale teraz už sama neviem,čo robiť..ešte aj dokopy vôbec nie sme spolu a to býva dole cez cestu,ale stále ja musím ísť niekam s rodičmi,aj ked sa snažím či najviac zostať,nie vždy môžem a aj ked áno,zase sa hádam s nimi a tak dookola stále..a teraz tak o mesiac odchádza preč na 3 týždne a strašne sa bojím,že čo to s nami urobí...možno zase píšem zmätene,ale to aj som..úplne zmätená,stratená,utrápená..a nemám nikoho..od mala som mala pár kamarátok a ostatní sa mi smiali a nenávideli ma..teraz na strednej som si našla kamarátku,ktorá sa na mňa zase vykašlala..jediný bol on,ktorý vždy pri mne zostal..ja sama nerozumiem tomu,prečo som sa tak správala a prečo to všetko tak je iba s ním..na ňom mi záleží viac ako na čokoľvek inom,ale zároveň to neviem nijako ukázať,či dokázať..a ešte mi teraz napadlo niečo..nemôže to súvisieť aj s tým akého mám otca? proste on je taký,niečo podobné mne,akurát horšie..ked jemu je niečo nepohodlné a nevyhovuje mu to,kašle na to nasrie sa urazí sa a všetko musí robiť mama alebo ja..a tiež je zaťažený na môjho mladšieho brata..keď na neho zvýšim hlas,hoci len kúsok (na brata),tak otec hned začne po mne vrieskať ako zmyslov zbavený a skončím ako najhoršia na svete,že čo si to dovolujem..a vkuse toto je..odkedy sa narodil vždy bol jeho obľúbenec,ale taký posledný rok to je už také že vkuse sa hádame,vrieskame po sebe,on nenávidí mojho priatela a vlastne celá moja rodina ho nemá rada,pritom nič nespravil,ale niekto z rodiny o nom rozniesol klamstvá,nie je podstatne kto a čo,ale proste len ma zaujíma,či toto nemá tiež nejaký vplyv na to...potrebujem vedieť všetko,čo sa len dá,aby som mohla napraviť seba... už nechcem takto žiť,už nie...
Inak toto so sexom zarazilo aj mna
no mne skôr on príde ako emocionálny vydierač. Ale píšeš naozaj príliž subjektívne, aby sa z toho dalo niečo vyvodiť. Ja to nechápem, nadáva ti, obviňuje ťa z vecí, ktoré nerobíš schválne a ani sex s tebou ho nejak extra nebaví, tak načo je potom s tebou?? A ty máš za čo pocit viny? Veď to s tým učením je logické, chcela si mu pomôcť, ale keď sa pritom niekto správa ako magor a pošle ťa preč, tak čo máš akože robiť? Že ste nešli cez leto ani raz k vode, to je predsa chyba vás oboch, v zásade platí, že ak niekto niečo chce, má hubu na to, aby to povedal, nie čakať, že okolie mu bude čítať myšlienky. Evidentne vám to spolu nefunguje a neladí, on bol bez teba šťastnejší a ty píšeš, že s nikým iným podobný problém nemáš. Tak najlepšie riešenie bude asi rozchod, nie?
Da sa na tom zapracovat. S nim sa porozpravaj a neostan uz len pri sluboch. Ano kazdy ka svoju povahu ale iste veci vylepsit sa daju. To ako sa ty chovas je len egoizmus. Narozpravas a skutek utek..neslubuj ak nie si schopna to dodrzat. Skus nezistne robit pre neho veci tak ako to ty citis. Skor by si to mala brat tak ze budes mat dobry pocit z toho ze potesis druheho cloveka. A nebat sa nieco dokoncit do konca. Neexistuje ziadna ina rada. Do svedomia si si vstupila..mas teraz priestor na napravu.
A pochop ze hadat sa ani nemusis..staci ak si vypocujes toho druheho co mu vadi s budes sa snazit s tym nieco urobit a potom ty povies svoj postoj. Nebran sa pomocou utoku a nezvaluj veci nanho lebo potom sa mu necudujem. Skus pri nedorozumeni spomalit a zamysliet sa..ak toto urobis zakazdym tak casom si zvyknes na to a bude to lahsie
Inak si potom myslim ze nebude mat vas vztah dlhu trvacnost ked on bude davat a nedostane nic.
áno uvedomujem si to,ale len vďaka nemu,sama by som si to asi nikdy neuvedomila...a ďalšia vec,ak aj zmením seba,mám strach,že u neho tam vždy niečo z toho ostane a že sa nám to raz naozaj rozpadne..síce je to môj prvý vzťah,ale takto ako som toho chlapca potoipla..predtým bol vždy usmievavý,zábavný,poznal polovicu mesta a teraz len sedí doma,trápi sa,nespí po nociach kvoli mne,stále je nervozny..proste v živote by mi ani len nenapadlo,že ja raz takto dokážem niekoho stiahnuť dolu..
