Clovek bez charakteru

Príspevok v téme: Clovek bez charakteru
NikA-28

Mnohi si teraz urcite myslite, ze idem pisat a vyplakavat sa tu kvoli tomu, ze mam bezcharakterneho priatela. No tentoraz budem pisat o sebe. Mam priatela a sme spolu vyse 2 rokov. Mam 17 on 18. Cely nas vztah bol zo zaciatku krasny, no bolo to vdaka tomu, co robil on. Ja som vtedy ani prstom nepohla a myslela si, ze je vsetko v poriadku. No po case mi zacal davat najavo, ze nie je stastny a ze by chcel aby som bola normalna a doslova sa prosil, aby som si vazila co robi a niekedy aj jeho sa pokusila urobiť stastnym. Ja som vzdy naslubovala,ale nikdy som to nesplnila. A takto sa to tahalo asi rok a trva to doteraz. Pred par mesiacmi to bolo az tak,ze si myslel,ze ho podvadzam,bol smutny,ze mi nemohol dat vsetko (pritom mi daval viac ako som si kedy priala). Ale dnes som povedala nieco,co ho velmi ranilo a uplne znicilo aj tu malu doveru,ktoru vo mna mal. Prednedavnom mi nasli na vajecniku cystu a odvtesy sme sa nemilovali. Stale bol smutny a trapil sa,ze nemozme,ale nie kvoli sebe,pretoze jemu sa to aj tak nepaci nejako extra,ale kvoli mne. No ale jeden den som nevydrzala a presvedcila ho,aby sme isli...Vtedy som suhlasila,ze ked sa nieco stane,beriem to na zodpovednost. Dnes mi znovu meskaju kramy,ale nie som tehotna isto,mne sa to stava velmi casto a posledne dva mesiace som mala pravidelne. No a teraz k tomu co som povedala. Vravel mi,ze ho to cele nebavi. Ze som ho nemala presviedcat (lebo viem,ze vzdy spravi,co chcem)...no a ja som mu na to povedala,ze ked to vedel,preco ma nezastavil. Mozno vam to pride ako uplna banalita,ale ide o to,ze som slubovala a povedala,ze vsetko bude na moju zodpovednost a nakoniec som to aj tak chcela zvalit na neho. A teraz mi vobec neveri a vraj toto si nazvdy zapamata a nikdy sa na mna nespolahne. Prosim ja viem,ze je to dlhe ale okrem neho nemam ani cloveka,s ktorym by som sa mohla porozpravat,poradte mi co robit? Alebo mi vynadajte nech viem naozaj,ze som svina,aj ked nou nechcem byt. Neviem co mam robit. Vzdy kef som pri nom,som v strese a s nim jedinym sa neviem normalne rozpravat,alebk srandovat. Vsetko je vo velkych srackach,ale on ma neopusti,sice uz niekolkokrat to navrhol,ale rozhodnutie vzdy bolo na mne,co som samozrejme nikdy nepripustila. Chcela by som aby to bolo medzi nami normalne,ale bojim sa,ze som urobila prilis vela chyb,aby sa to dalo napravit. Prosim napiste mi uprimne,co si myslite o mne. Velmi ma trápi,co som urobila,no nevratim naspat svoje slova. Uz som zufala... :( dakujem vam za precitanie a pomoc,kazdu reakciu na tento prispevok si budem vazit..

NikA-28

doubledog s tým sebavedomím máš pravdu..to moje je skutočne nízke..ale ja si nemyslím,že ma to ospravedlňuje,či som žena alebo nie..

doubledog

prehadzovat zodpovednost na ineho je typickou obranou ludi s malym sebavedomim.
ty mas este vyhodu v tom, ze si zena, u tych sa to toleruje, lebo sa vedia zaliecat.

NikA-28

Najhoršie je,že on to všetko vie..vie,že pri ňom stresujem,a vždy ked mu to poviem tak nerozumie,pretože velakrát mi povedal,aby som sa nebála,že by mi nikdy nedokázal ublížiť..a ja to viem,ale ja sa nebojím toho že by mi ublížil..ja len jednoducho tak nenávidím ked je všetko zle a tak sa bojím toho,ako sa zase budeme hádať pretože on nakoniec vždy vyhrá,vždy má argumenty a ja mu to nemám za zlé lebo má pravdu,ale proste ten štýl ako to povie,jednoducho ma vždy prevlacuje (a aj toto vie),včera som to prehnala už naozaj ako som to chcela naneho zhodiť a mi napísal že som piča,že ako som toto mohla vypustitť z ust vobec a trápi ma všetko proste ja som totálne zhnusená zo seba..a on proste nechce,alebo skor nemá čo riešiť,lebo všetko vie,že stresujem a všetko a takisto viem aj ja,čo on chcel,že chcel aby som mu trošku ukáazala že ho ľúbim a ja som proste vždy zostala taká že som čakala na niečo,čakala na nejaké postrčenie z jeho strany a jeho prestalo baviť už všetko ťahať samého a teraz sa z toho neviem vymotať..celé prázdniny som mu pokazila,slubila som mu pomoc so školou a som sa po prvej vete ked povedal že netreba vzdala..slubila som pomoc s autoškolou a aj tak som to nechala tak..slubila som mu že ho naučim plávať že sa pojde opáliť a stale som čakala že zavolá on a vždy všetko zostalo pri rečiach..a vela vecí už proste ani nechce odomna,čo chcel predtým a proste stále sa posuniem o krok dopredu a potom v sekunde sa niečo stane a som tri kroky naspäť...

DontWorry

Nika, uz rozumiem. Ako pise Maoam, si este mlada a tvoja osobnost sa formuje..mozno o par rokov budes trosku inde.

Velmi dobre je, ze ty sama vies kde robis chybu a ze to chces zmenit. Ale to nejde zo dna na den. Poradit sa da len jedno - chod za nim, ospravedln sa mu a povedz mu vsetko to, co si napisala sem. A otvor sa mu. Ak ste spolu uz dva a pol roka tak mal by vediet, co vsetko ta trapi. A mozno ti pomôze.

Tento uryvok "proste ked som s nim a mahodou nema naladu abo co,stale rozpravam so strachom,neviem sa uvolnit,boli casy ked som sa bala hocico co sa mi nepaci povedat a teraz sice poviem viac,ale nie vsetko, a potom ked sa stane naozaj nieco tak proste poviem nieco co v zapati lutujem..chcem sa s nim vediet normalne rozpravat,ale furt je tu problem z mojej strany..nechcem prist o neho a nechcem ho trapit " ...v tomto vidim seba, pretoze som mala rovnake pocity kedysi. Lenze tu by som pouvazovala, ze preco mas ten strach a nevies sa uvolnit. Pretoze v mojom pripade problem bol na druhej strane a nie na mojej...Po rozchode som si nasla sucasneho a snim nemam taky problem vôbec. Uvolnene mu do sekundy poviem ak ma nieco trapi..

Pomôze rozhovor, prestan sa bat a trapit, zacni to riesit a hlavu hore :)

Maoam

mala som take vztahy, jeden moj ex, kde som si roky myslela, ze som ja zlyhala, povedal to iste, co o sebe napisala aj ty, ale az po rokoch

ja som si myslela, ze to ja som na vine, ale v skutocnosti napriek tomu, aky bol, uvedomoval si po case, co sposobuje, vztah n akoniec skoncil, co mi je malou utechou je fakt, ze si to uvedomil

ja neviem, preco to mas iba pri nom, je taka dobracka povaha? urobil vzdy vsetko pre teba? ak ho mas rada a chces tieto veci zmenit, tak ho skus poprosit o pomoc - nech ti on sam povie, kde je problem, co treba zmenit, normalne otvorene sa o tom porozpravajte a povedz mu aj, ze si uz z toho celeho vkuse v napäti, lebo sa bojis, ze cokolvek povies ci urobis - ze to zle vypali

mozno on ani netusi, ze tymto vnutorne trpis a zle si vysvetluje tvoje spravanie

daj tomu este sancu, ak sa este mate radi, vidim, ze sa uvedomujes, co je velke plus

vela ludi, ktorych som poznala a poznam, a ovela starsich toto v sebe nemali, takze taka 'zla' nebudes, bojujes sama so sebou, hladas cestu a to je dobre

otvoreny rozhovor je asi jedina cesta

NikA-28

Ano aj mne sa to stava a ja si to vaetko uvedomujem,nechcem ale ked si nedam pozor poviem hlupost...a ublizim..ale vzdy iba pri nom,pri inych ludoch nemam problem..ale s nim sa uz tak bojím ze to pokazim,ze to pokazim dvakrat tolko..a vsetko co som a co robim si uvedomujem a nemavidim to a nenavadim seba,mpzno je chyba ze nebojujem dost proti tomu alebo co..proste ked som s nim a mahodou nema naladu abo co,stale rozpravam so strachom,neviem sa uvolnit,boli casy ked som sa bala hocico co sa mi nepaci povedat a teraz sice poviem viac,ale nie vsetko, a potom ked sa stane naozaj nieco tak proste poviem nieco co v zapati lutujem..chcem sa s nim vediet normalne rozpravat,ale furt je tu problem z mojej strany..nechcem prist o neho a nechcem ho trapit a nechcem byt takym clovekom,nenavidim sa normalne sa mi hnusi ked si pomyslim ze by som to mala naozaj v povahe ze to nezmenim..

Maoam

Nika-28, si este velmi mladucka, takze odhadovat to nebudem - este nemas dozretu, dotvorenu osobnost, si este vo vyvoji po tejto stranke

hovorim zo svojich zivotnych skusenosti, mam dvakrat tolko rokov, co ty a za svoj zivot som stretla ludi tohoto typu velmi vela, samozrejme s obmenami a lepsich i horsich, rozne stupne

nezmenil sa z nich nikto, ak to bolo ich jadro, ich skutocne ja, ich zaklad

niektori dokazali co-to pomenit a zlepsit, ale zaklad vzdy ostal rovnaky, co sa ukazalo vzdy v kritickych, vyhranenych alebo zatazovych situaciach alebo ked slo o nieco vazne ci ked sa bolo treba rozhodnut, prevziat zodpovednost atd.

proste bolo vidno, ze je to ich jadro, su takej povahy

nevravim, ze nemas sancu sa zmenit, mas este velmi mlady vek, sanca tu je - uz teraz si to uvedomujes, co je velke plus

ja som poznala ludi, ktori tiahli na 50-tku a neuvedomovali sa a aj ked, tak iba naoko alebo do casu......a potom zacalo vsetko odznova alebo pri najblizsej prilezitosti zasa vsetko pokaslali a ublizili

NikA-28

Naozaj proste potrebujem poznat nazor okolia a nikdy mi to nikto nepovie takto do oci tak som to napisala sem...este som chcela dodat,ze ospravedlnenovala som sa uz mnohokrat,mnohokrat som olutovala svoje ciny,no stale som to pokazila i ked som si myslela ze robim veci dobre..proste keby tu hocikomu z vas napisem naozaj vsetko dopodrobna kazdu hlupost,vec,hocico co som si myslela,poslete ma rovno do ustavu..trvalo mi skoro rok uvedomit si ze som naozaj slazeny clovek,ale ja nim uz nechcem byt,nenavidim sa za to a aj to malo dovery,ktore som si u neho ziskala,som zmazala v priebehu sekundy par slovami..chcem byt iny clovek a bojím sa toho ako napisal Maoam,ze to mozno nezmenim lebo som taka..to mi vravel aj on. Ze som taka ista ako moj otec a ze sa nezmenim,ale ja vzdy verim ze to dokazem a kazdou chybou som viac odhodlana to zmenit,lebo mu nechcem takto ublizovat a nenavidim sa...

embryo

dolezite je, ze si si to cele uvedomila, si na dobrej ceste polepsit sa ;-)

ked som ho ja dokazal vybudovat na svojich krivych nohach (charakter), tak to urcite zvladnej aj ty!

NikA-28

DontWorry ano trapi ma to,ze som si cely cas nic neuvedomovala a potom aj ked ano,nevedela som co s tym a hlavne to, ze som sa znovu snazila zo seba striast zodpovedneost aj ked som predtym povedala ze to je na mna,a nemam ani nikoho komu to povedat tak som to napisala sem..vzdy sme mali problem,ze pre hocikoho som vedela hocico spravit ale pre neho proste nie..ja som stale cakala kedy mi on nieco povie a on chcel nech spravim nieco sama co ja nikdy..mrzi ma ze to je chaoticke,ale tazko popisat veci z priebehu dva a pol roka do jedneho prispevku..a dakujem vam vsetkym za nazor