Mam 22 rokov a uz vyse troch mesiacov sa staram o choru mamu. Je nevladna, sama sa neumyje, neoblecie, neurobi si jedlo. Denno denne okolo nej kmitam, i okolo celej domacnosti. Mam prazdniny ale ked zacne skola, netusim, kto pri nej bude. Mam dvoch mladsich surodencov, ktori vedia aj varit, aj vsetko, ale su denne v praci a teda je vsetko na mne. Citim, ze uz nevladzem, ze som na pokraji svojich sil....denne vstavam okolo 5, dam ranajky mame, aby si mohla dat lieky, dam ranajky surodencom, vsetkym zvieratam, ktore chovame, skontrolujem chladnicku, aby som vedela, ci ist na nakup, ci nie. Potom varim obed, ak nemame nieco z predosleho dna. Medzitym som pri mame asi sto raz, stale cosi potrebuje, stale cosi chce a ked aj nechce, som pri nej, lebo je jej otupno samej. Medzitym bud zehlim, periem, staram sa o zahradu, polievam kvety, vybavujem postu, staram sa o zvierata, idem so psami na vybeh, a pomedzi to samozrejme dalsich sto raz k mame. Zrazu je jedenast hodin vecer a ja si konecne sadnem, umyjem riad po celom dni a idem spat. Nemam ani minutu sama pre seba. A ak sa mi aj nahodou podari ist von s kamaratmi, tak dostanem od najblizsich vynadane, ako som mohla mamu nechat samu...denne mi vola starka aby ma zhodila, ze vraj nedokazem urcite varit, vraj nemam sajnu v mojom veku co je to uvarit 5 ludom a tak nam chce stale nosit jedlo. Co vzdy odmietnem, lebo vdaka mne je stale plna chladnicka. No to ponizovanie mi ublizuje a ani po dohovore to neskoncilo.
Na priatela samozrejme nemam cas. Ked k nam aj pride, malokedy mi s niecim pomoze a ked vidi ako dychcim od unavy, este mi hovori, ze je to moja vinna, lebo ze toto cele bola moja volba....a vraj si sama vytvaram robotu, ked sa snazim udrzat domacnost cistu. Podla neho prilis a nadbytocne upratujem, co nie je pravda, kedze vysavam RAZ tyzdenne, jedine co robim denne je umyvanie riadu.
Nemam podporu v nikom, nikto ma za nic nepochvali, nikto mi nepovie mileho slova, nikto ma nechape....kazdy sa ma len pyta co som stale nervna, podrazdena,nikto nechce prijat, ze mam toho dost...Moj vztah je tiez v troskach, nepocujem nic ine len ze som hnusna a len kvoli mojej podrazdenosti sa hadame. Pred tym som sa ucila cudzie jazyky, chodila som do tanecnej, mala vela konickov....dnes mam pocit, ze som zostarla o sto rokov. Zacali mi zdravotne problemy, mam neskutocne "tazke nohy",tik v oku snad kazdu chvilu. Prezili ste niekto cosi podobne? Je chyba hlavne vo mne?
Staram sa o choru mamu, som na pokraji zrutenia
Je to hlupa poznamka v mojom mene,ale nevadi.Drobinka keby som to nezažila a nemala nasledky,tri zlomene stavce atď, tak sa nezapajam do temy....
K tomu odmietaniu pomoci...vobec to nie je o tom, ze pomoc od starkej odmietam. Naopak, som rada ked mi posle nejaky kolac a hned mame ranajky, ked mi posle zo zahrady nieco, co mozem zuzitkovat. Stve ma, ako ma podcenuje, ako o mne hovori, ze urcite hladujeme, ze neviem varit a preto musi ona chuderka varit este aj nam....prijmite od niekoho jedlo, ked vam to este aj vycita! Keby ho poslala s tym, ze ma chce odbremenit, tak okej....ale ona mi najprv vykrici ako musi kvoli nam varit, pricom vie ze ja sa dokazem o jedlo postarat
Aby ste ma trosku pochopili, nebedakam, pred nikym a ani sa nestazujem na nic, len som sa prisla vyrozpravat zo svojich pocitov, aby som sa aspon trosku vyventilovala. Nechcem pisat o tom, co je mojej mame, jednoducho je nevladna, len lezi, neposadi sa...
Surodenci, dvojicky, maju 19 rokov a pracuju vyse 180 km od nasho domu, cize odchadzaju skoro rano, vracaju sa neskoro vecer. Pracuju od pondelka do soboty, v nedelu zvycajne chodia vonku s kamaratmi a frajerkami. Jedine co mozu urobit ked pridu vecer z roboty, ze mamu prenesu na WC pred tym, nez pojde spat. Inak je uz okolo nej vsetko urobene ako ostatna hygiena, vecera, lieky atd. Otca mame tiez, ale ten tak isto pracuje denne, a opat, ked pride okolo 19stej domov, tak uz mi nema s cim az tak pomoct, lebo gro je urobene. Lahko sa povie, ze sa musi robota rozdelit medzi vsetkych, ked nikto doma nie je...
Ja viem, ze toto robila nasa mama pre nas uplne bezne, ze sa obetovala pre nas, ze nas obskakovala vzdy ked sme cosi porebovali...a ja som za to velmi vdacna, ale tak isto nechcem prist o vsetko, co som doteraz robila....
Je tu niekto, kto preziva to iste? Myslim tym choreho clena rodiny a starostlivost o neho
nech sa rozhodne pre ustav alebo babka nech sa o ňu stara.
Keď je mama mentalne zdrava,a nema nadej na zlepšenie mobil.tak ju musite prinutiť zamyslieť sa nad sebou.Riešte to zavčasu,lebo sa narušia vzťahy a ty ochorieš.
Este nieco. Pises, ako nemas chvilku prfe seba. Avi vasa mama nemala, ked ste boli mali. Ale nielen ty, vestky jej deti.
Tusim som nieco zle pochopila. Napis, kolko rokov maju aco robia tvoji surodenci. Vas otec zije s vami? Alebo ma vasa mama nejakeho partnera?
Nerobis to dobre, starostlivost o tvoju mamu treba rozdelit medzi vsetky jej deti. Posilni sa vedomim, ze dedit budu vsetci, tak nech sa aj staraju vsetci.
Nebedakaj. jasne surodencom povedz, ze takto NIE. Poskladajte sa a zaplatte je osetrovanie alebo ju umiestnite v domove. Je mi tvojej mamy luto - ale chces nechat skolu ? Alebo, tvoji surodenci by nechali svoju robotu ? A zili by z coho?
Musis riadne chodit do skoly a ucit sa. Viac vysvetlovat nemusis.
Je to tvoja volba
Drobinka,čo je tvojej mame?
