Nerozumiem sama sebe

Príspevok v téme: Nerozumiem sama sebe
ambrozia66

Dobrý deň, prosím, ak niekto vie, čo to stváram, tak mi poraďte, lebo ja nerozumiem sama sebe. Mám tu aj založenú tému Mačiatko si nechať či nie. Včera sme sa dohodli, že mačiatko dáme jednej pani, tak že si zajtra preň príde. Ale dnes volala svokra, že prídu dnes a vo mne akoby preplo, celá som sa roztriasla, rozplakala som sa a povedala do telefónu, že nech nechodia, že som si to rozmyslela. No oni prišli, nakoniec som všetkým vynadala a mačiatko mi zostalo. Problém je ten, že vždy, keď rozum aj dobre rozmýšľa, aj v prípade toho mačiatka, tak emócie sú silnejšie a pokašlú všetko. Aj teraz sa zle cítim, že som si svokru rozhnevala, vyšla som z toho ako totálny blb.

Ešte napíšem, že prišla som už o veľa, na čo som bola silno naviazaná, byt, milovaný psík, jediná sestra mi zomrela, tiež aj najmladšia dcérka, staršia dcéra tá sa od nás odsťahovala a akoby som ani neexistovala pre ňu, keď jej nezavolám ja, ona sa neozve a celkovo , aj keď manžela, mám, cítim sa osamelo. Proste v mojej rodine sa len odsudzuje, ale nechápe. A ja som tá najhoršia. Ako syn priniesol tú mačičku, veľmi mi prirástla k srdcu, ale rozum hovoril, aby som ju dala preč, ale emócie urobili svoje. Neviem, či taká nerozhodnosť môže byť spôsobená aj vysadením antidepresív. Ďakujem za každú odpoveď.

velux

chapem. v tom pripade to bolo spravne rozhodnutie. obklopuj sa zvieratami. pes a macka ta vzdy pochopia, nikdy ta nezradia, nikdy ta neoklamu, nikdy ti nebudu nic vycitat... budu tu pre teba, ked budes potrebovat citit lasku..

ambrozia66

velux, ono to nebolo ani nadávanie, špatne som to napísala, ale zvýšila som hlas, keď svokra chcela stále to mačiatko brať, aj keď som povedala, že si ho necháme a pred tým, než prišli, tak mi svokra volala a ja som povedala, že nech nechodia a prišli aj tak. A stále hučala, že čo budem s tou kočkou robiť v byte, že ju zoberie a vytočilo ma to. Ja naozaj som si vytvorila akúsi bublinu, v ktorej má miesto len môj psík a táto maličká mačička. Keď mi zomrela dcérka, potrebovala som pomoc od rodiny, či od rodičov alebo od manžela alebo od dcérky staršej, ale všetci sa na mňa vykašlali. Ako som už napísala, odsudzovať to vedia, ale pochopiť nie.

Jessi_1111

Ak chcete, môžete ma kontaktovať na e-maily nakra1@centrum.sk. Váš príbeh ma veľmi zaujal a veľmi veľmi Vám prajem, aby ste sa mali čo najlepšie... :-)

ambrozia66

Myslím, že mačičku si necháme, ešte uvidím, ako psík si bude zvykať na ňu a čo sa týka rodiny - tak rozmýšľam, či vôbec nejakú mám. Ale najskôr ma čaká psychiatria, myslím, že tam teraz patrím.

velux

prave ked si psychicky labilna a citis sa osamelo, tak zvieratko, ci uz pes alebo macka alebo hoci aj zajac ci morca... je to najlepsie riesenie. mas nieco o co sa mozes starat, co ti opatuje lasku, a je dokazane, ze fyzicky kontakt s mackou alebo so psom pozitivne vplyva na psychicku cloveka! len nechapem, preco si im musela vsetkym vynadat.. stacilo povedat, ze si si to rozmyslela a podakovat sa za ochotu. vsetko dobre!

ambrozia66

Manžel dodnes bol ticho, nehovoril nič, až odišla svokra, začal nadávať na mačku. Ale myslím si, že by jej neublížil.

Jessi_1111

Nie je to nič zvláštne. S rodinou sa udobríte, ale ak to mačiatko milujete tak ako to opisujete, tak potom je u vás v dobrých rukách a najlepšie riešenie je predsa len si ho nechať. A manžel sa s tým už zmieril či nie?
Mačiatko Vám prirástlo k srdcu a možno svojím spôsobom nahrádza Vašich stratených blízkych...