Ani neviem kde mam zacat... No zacalo to tym ze sme sa dozvedeli ze budeme mat noveho telocvikara.. Dlho som cakala od niekoho odpoved kto nim bude.. Ked som to zistila nepripadal mi nijak zaujimavy proste obycajny ucitel.. Ked som si ale zacala prezerat fotky ako vyzera nieco ma obarilo.. Zacal sa mi hrozne pacit ..
No problem zacina az teraz. Dnes ako viete bol prvy skolsky den. Kedze som videla jeho fotky tak som stale bol v tom ze vyzera tak.. Ked sne cakali na chodbe a on sa ta ukazal prislo mi ZLE .. Stale som sa nanho musela pozerat ci uz v skole alebo kul.dome..
Neviem vysvetlit aky je to pocit nedokazem nic zjest... a aj ked chcem tak to vyhodim alebo odlozim.. Raz si odkusnem a hned mam ten pocit.. Zacnem znovu nanho mysliet a pri pohlade nanho si hovorim ako mozem toto jest citim sa proste ako by som mu nesiahla ani po clenky akoby som bola vzduch...
Dnes som nic nejedla uz od piatej ... Zjedla som akurat jednu palacinku aj z toho mi nebolo dobre.
Pri pomysleni na to ze vo stvrtok mame s nim telocvik tam sa mi chce vracat sam. V dobrom slova zmysle...
Som nervozna a pomyslenie ze by som ho niekedy neuvidela v skole... Chcem tam byt stale a uz sa nevratit proste stale hp potrebujem mat na ociach...
Neviem co mam s tym robit... Ma cca 26 rokov ..trener pohode "chalan".. Proste bere nas ako kamosov chova sa k nam uplne inak uz len asi tym ze je mlady a rozumie nam:)
Prosim Vas o pomoc.. Niesom ziadna 12 rokov stara pubertiacka.. Seriozne..
