Problem v skole. Čo s tym?

kniha jak získavať priatelov a pôsobiť na ľudí- dale carnagie

Z bohatych skusenosti zo skoly a z prace z roznych kolektivov mozem povedat len tolko, ze najoblubenejsi su vzdy iba ti najvacsi klamari, ktori klamu prave preto, aby boli oblubeni, casto rozpravaju aj dlhe historky, ktore nemaju s pravdou nic spolocne a ktore ini s oblubou pocuvaju a "zeru ako s navijakom" a casto intriguju. Mala som spoluziacku Katku, ktora mala IQ ako genius a fotograficku pamat, bola vynimocna, ale napriek tomuto uzasnemu daru od prirody bola velmi skromna. Trochu ticha a hanbliva a casto mala v skole tremu, ale aj napriek tomu vzdy predviedla bezchybnu odpoved, hoci aj s trasucim sa hlasom, zatial, co ina spoluziacka - Darina, ktora sa nikdy neucila, len sa kurvila kade-tade, sa na tremu iba vyhovarala a vzdy povedala, ze ona sa doma sice uci, len jej to nejde, lebo pred pisomkou a pred tabulou dostane tremu a dostane take prestrasne okno, ze vsetko zabudne. Katka bola tym najlepsim a najuzasnejsim clovekom, akeho poznam a zaroven clovekom, ktoreho si zo vsetkych, ktorych osobne poznam, najviac vazim. Vynikala v matematike a v cudzich jazykoch, zucastnovala sa na olympiadach a ci to bola matematicka, alebo jazykova olympiada, vzdy skoncila v celostatnom kole tak do tretieho miesta, v sucasnosti prednasa na VS, na ktorej sama studovala. Mala som aj ine spoluziacky z takzvanych "dobrych rodin", dcery doktorov, inzinierov a pravnikov, ktore mali ale IQ, rozumove a pamatove schopnosti len na urovni priemeru, ale boli prisnymi rodicmi nutene do ucenia, tak si tie ciste jednotky doslova a dopismena vyplakali a vydreli, nevynechali ani sukromne doucovania, bez ktorych by same nedokazali nic pochopit, ale ona vzdy vsetko pochopila sama a dokonca mnohokrat aj niekomu cez prestavku nieco vysvetlila ohladom matiky, ak nerozumel. Ona dokazala vycitit, kto ju ma rad a kto nie - viac-menej bola samotarka uchylujuca sa ku knihe - najlepsiemu priatelovi. V skole nekomunikovala takmer s nikym inym, iba so mnou, lebo dokazala vycitit, ze chvala, obdiv a uznanie, ktore vychadzaju odo mna, su uprimne a skutocne, zatial, co od nich iba falosne a hrane, lebo tie baby boli velmi zavistlive a zo zavisti sirili o nej intrigy. Nechcelo sa im cvicit, tak sa dali priebezne v obdobi medzi prvym a stvrtym rocnikom takmer vsetky oslobodit od telesnej vychovy, ale ona cvicila, hoci sport bol jedinou strankou, v ktorej jej priroda vela talentu nenadelila. Ked telocvikarka povedala, ze sa mame dat do dvojic a prihravat si volejbalovu loptu, ja ako sportovo nadana som sa dala do dvojice s nou a bolo mi jedno, aku znamku dostanem, citila som proste, ze ona je dobry clovek a ostatne baby nie. Len raz za cele 4 roky (v stvrtom rocniku) sa mi stalo, ze som si zabudla ubor na cvicenie, co ma predurcilo sediet s tymito zavistlivymi spoluziackami, s ktorymi som nikdy nekomunikovala, v satni. A ta najhlupejsia, najzavistlivejsia a najnamyslenejsia krava mala hlavne slovo: "Genialita hranici s debilitou, ta Kata nie je normalna, ona je sibnuta, ona ma vzdy tremu pred ludmi a aj v skole pred tabulou, ked rozprava, ona sa zacervena a roztrasie vzdy, ked sa jej prihovorime, ona ma strach z ludi, vsak hovorim, ona je uplne debilna, lebo genialita hranici s debilitou". A ostatne hlupane len prikyvovali a mna - tichu a nekomunikujucu a za normalnych okolnosti cviciacu - "zaregistrovali" az prilis neskoro a ta namyslena krava si neodpustila poznamku: "Marika, nie, ze jej to povies, o com sme sa tu teraz bavili!" Ja som sa tvarila, ze som prepocula, ale na taketo veci sa nezabuda. Dodnes som jej to nepovedala, lebo som chcela, aby mala pred maturitou a pred nastupom na VS cistu hlavu bez akychkolvek smutnych myslienok a nechcela som, aby z toho bola pred maturitou smutna a aby ju pred nastupom na VS matematickeho zamerania, na ktoru bola prijata bez prijimaciek, pochytila nejaka depka, tak som si to proste radsej nechala pre seba. Teraz sa tie hlupane cuduju, ako moze taka osoba vobec robit docentku a prednasat na VS. Ale ja sa tomu vobec necudujem, vzdy som vedela, ze clovek s takymi uzasnymi schopnostami ako ona take nieco bez problemov dosiahnut moze. Dokonca si myslim - kto iny, ak nie ona?

Ania: Ešte raz - zakladateľka tejto témy, tu už rovnakú tému mala a všetci sa jej snažili poradiť aby to proste ignorovala a zamerala sa vo svojom živote na niečo iné - podstatnejšie ako je napr.rodina, skutočný priatelia atď.
Neviem, asi píšem maďarsky...

Slobodna: Ale ja nehovorím, že ohováranie je dobrá vec alebo že by to mala robiť.

Ja som sa len vyjadrila k jej problému, teda tejto téme a tomu, že mi vôbec neprídu ako nepodstatné. A prežívam to isté, takže viem presne o čom hovorí.

Ania - ohováranie je nepodstatná vec, pretože ad1-nič s tým neurobíš a ad2 ťa to zbytočne ničí.

Slobodna: Verím, že ty sama vo svojom živote riešiš aj oveľa nepodstatnejšie veci. A táto téma je pre veľa mladých ľudí veľmi podstatná.

Tento problém sme už rozoberali, keďže si už podobnú tému tu mala. Ako vidím stále riešiš nepodstatné.

Ahoj. Ja som už maturantka a vždy som mala tento problém a stále ho mám. Vždy som bola aj "ľahká korisť" na šikanovanie.

Proste ma nebaví riešiť sprostosti, nechtíky, obočko, ohovárať a pod. hovadiny, ked teraz s mamou a sestrou riešim ako vyžiť z 300€. Neviem ani či pôjdem na stužkovú, nič ešte nemám vybavené lebo čakáme na súd v septembri o zvýšenie výživného. Všetko sa nám doma kazí, je to dosť deprimujúce.

Neboj sa, to v ich je chyba a nie v tebe. A budú pokračovať v tom, čo robia. Celý život to tak bude.

Lebo pokiaľ neohováraš, neriešiš druhých a blbosti a nezhadzuješ druhých pred ostatnými, len žiješ životným štýlom "ži a nechaj žiť", tak si pre nich neni cool, ale divná a sprostá, kt. treba ohovárať a proste si do nej "kopnúť". Toto je zmýšľanie a logika dnešných, tzv. "inteligentných" a "normálnych" ľudí.

No ked toto je podľa nich normálne, tak ja normálna nikdy nechcem byť.
Ja sa nikdy kvôli nim nezmením.

Ak sa nechceš zmeniť ani ty a chovať sa ako oni, tak sa s tým musíš naučiť žiť.

Je to smutné, ale je to pravda. Držím palce

Kedze neviem kolko mas rokov neviem ty poradit... Povec:)?