V poslednej dobe dost premyslam o vztahoch...
Podla coho si mam vybrat partnera? Podla srdca alebo rozumu?
Mozem byt stastna, ked si vyberiem partnera bez toho, aby som bola do neho predtym bezhlavo zamilovana? Niekoho, s kym viem, ze budem mat sstastne manzelstvo, bez podvadzania, hadok... skratka zivot s naozaj dobrym a uprimnym clovekom, ktoreho nemilujem, ale mam ho len rada...
Alebo sa vrhnut do vztahu s niekym, koho teraz milujem a nevidim ho az tak realne, skor cez ruzove okuliare a nechat vztah, nech sa vyvija...je sanca, ze ta laska zostane a jeho pripadne nedokonalosti mi nebudu az tak prekazat? Alebo laska sa skratka vytrati a ja zostanem vo vztahu s clovekom, s ktorym by som si, keby ze sa riadim rozumom, nevedela predstavit zivot?
Oplati sa vobec milovat, ked ta laska a vasen casom aj tak opadne? Nie je lepsie mat niekoho rad a vazit si ho a mat istotu, ze to je ten spravny clovek na zivot?