Ahojte ľudia
Keď sa mi núka nejaká pracovná príležitosť tak namiesto toho aby som bola rada, ja sa veľmi bojím. Bojím sa toho, že to nezvládnem. Bojím sa, že urobím veľmi veľa chýb. Bojím sa pohovorov a odmietnutí. Nechcem to zažívať dookola. Jeden rok čo som si dala pauzu a nechodila som po pohovoroch a cítila som sa psychicky dobre.
Bola som na pohovore kde sa vedúci nesprával k jednému dievčaťu ktoré zaúčal dobre. Bol veľmi zlý. A veľmi j urazil a poslal ju kade ľahšie a ona so slzami očiach utiekla preč. Ja som sa ho doslova bála. Predstava, že by to mal byť môj šéf ma mrazila. Viete pohovory mi spôsobovali bolesť na duši. Vždy na zneistili a vždy mi mi pripomenuli moje slabé stránky a zosmiešňovali ma. Veľmi to bolelo. Pripomínalo mi to prax na strednej s toho som mala depresie. Nemohla som prehĺtať, bola som strašne unavená a veľmi moc smutná apatická.
Ja sa bojím zlyhania, že keď som pri konci kurzu napríklad tak sa bojím, že neurobím skúšky, alebo, že nezvládnem prácu. Nechcem sa tu nejako urážať alebo ponižovať, ale mám taký pocit, že v sebe nemám sebaistotu. Pre tie ponižovanie od základnej školy po strednej školy na praxi som sama v sebe stratila sebaistotu a niekedy aj sebavedomie.
Keď má niekto to čo ja tak vie o čom píšem. A v dnešnej dobe je to veľmi ťažké.
Viete, zamestnávateľ sa má správať milo a empaticky k svojim budúcim zamestnancom. Má ich zaučiť a byť pri nich či to robia správne.
Ja mám niekedy panický strach s pohovorov a so všetkého čo súvisí s prácou. Chcem pracovať a zarábať peniaze ale mám v sebe blok ktorý mi to nedovolí. A preto mám s toho úzkosti a paniku. Jedno ma posúva a to druhé ma brzdí.
Nechcem padnúť do depky ale niekedy s toho mávam smútok a bolesť v hrudi až niekedy kameň na srdci.
Aj vy to máte to čo ja?? Čo mám robiť???
Ďakujem
