Ahojte. Neviem ako by som tento problem definovala.. spoznala som jedneho chlapca, uz je to 7 mesiacov. Je super, rada som s nim chodievala von, vzdy som sa bavila. Byva trochu dalej, takze sa vidime len cez vikendy a na tie som sa vzdy tesila. Az kym mi pred mesiacom nepovedal, ze ma lubi. Hoci som to chcela...uz dlho... ked sa to napokon naozaj stalo, zasekla som sa. Toto spravim vzdy a uz som z toho zufala. Hned ako zistim, ze ma niekto ma rad, zacne mi vadit. Zrazu mi pride trapny a ked ma zavola von, zrusim to, pretoze s nim nechcem ist von. ...lenze potom mi napise nieco mile, alebo si len spomenie na nieco co som chcela vidiet a zhana listky...a ja mam pocit, ze ho lubim tiez. Najradsej by som isla hned za nim, objala ho a uz nikdy nepustila. Lenze o chvilu ta sentimentalna nalada prejde a znovu mi pride trapny. Ja vazne neviem co je to so mnou. Som asi uplny schizofrenik. Kvoli tomuto som nikdy nemala vazny vztah a to mam 23. Nikdy som nikomu nepovedala, ze ho lubim, pretoze som o tom nikdy nebola presvedcena. Ked s niekym chodim, casto sa ma pyta, ci ho mam vobec rada. Skoro kazdy moj priatel mal zo mna tento pocit. Ja nie som prave typ ktory vie prejavovat city, ale zrejme je to este horsie ako som si myslela. Nemozem si s tym chlapcom zacat, ked si vacsinu casu myslim , ze je trapny a nemozem ho nechat ist, pretoze by som to nezvladla. Neviem co mam robit. Vela ludi mi povedalo, ze aj ked boli u psychologicky, vobec im to nepomohlo.ja vazne neviem. Vzdy som si drzala od ludi odstup ako som len.mohla, ale dufala som, ze ked niekoho poznam uz tak dlho a vidim ako velmi ma ma rad...ze to zvladnem. Ale ocividne nie
