som spoznal tu najuzasnejsiu osobu na celom svete , tu ktoru by som si nedovolil vazit zlatom , pretoze by som ju tym urazil , pretoze jej hodnota je nevycislitelna . Je to uz 11 mesiacov co som v jeden obycajny den , ktory sa stal jednym z najdolezitejsich dni v mojom zivote spoznal dievca , ktore mi zmenilo zivot a pritom to nechce ani priznat , ze niekto ako ona dokazala tak moc ovplivnit niekoho ako som ja :) Je to tak , nie , nehovorim ze mi ho zmenila hned od zaciatku , ale postupom casu a vjednom prelomovom bode , som v sebe ucitil pocit ktory by mnohi nazvali laskou , ja ho tak volat nebudem , pretoze su to pocity ktore prezivame obaja a verim a viem , ze tak ako to prezivame my to nepreziva nikto na svete . Neobycajne zovnajsok a unikatne vnutro - nevinne a citlive dievca , nepochopene a zavrhnute tymto svetom ,ako by sem ani nepatrila , z ineho sveta alebo galaxie . Dievca ktore tuzilo po laske , ktoru nemohla dostat , po istote ktoru nikdy necitila , vecne snivanie ktore uz nedokazala dalej vidiet pretoze bolo nahradene smutkom ktory si ju prevzal do svojich ruk . Nezalezalo mi na nej od zaciatku,pochopitelne, nezaujimalo ma ako sa citi , ale bol som velmi zvedavy.Chcel som ju preskumat , ako zahalene tajomstvo zakopane velmi hlboko.Ako som ju pomaly ( a ze sa branila !) odhaloval a odkryval kym naozaj je , tym viac som sa snou stotoznoval a zacal chapat ze je ako ja a tak rovnako mi na nej aj zacinalo coraz viac zalezat , az mi zacalo zalezat aj natom ako sa citi , coho sa boji , co by chcela , ake su jej priania a sny . Postupom casu som si zacal vsetko uvedomovat...ako moc je dolezita .Zamiloval som sa a tak sa zamilovala aj ona .Je to magicke , nase city rastli presne rovnako , postupom casu sme si uvedomili ze sme prepojeni , rovnake myslienky , rovnake pocity . Viete ako vzdy hovorite ze postupom casu "zamilovanost" prejde? Nasa laska je kazdym dnom silnejsia , kazdy den sa starame jeden o druheho len viac ,milujeme sa viac . Nase nekonecne rozhovory , nebolo sekundy kedy by sme sa nemali o com rozpravat.To ako dokazeme lezat a pozerat sa jeden na druheho a citit lasku toho druheho , ako sa o sebe starame , zalezi nam na tom druhemu.Planovanie si buducnosti a nase sny ktore sa stanu skutocnostou , preco ? Pretoze to tak chceme . Nezijeme vo vasom svete , vas svet nas neovplyvnuje , cokolvek sa z neho dostane k nam zaradime to do nasho tak ako nam to vyhovuje . Tak ako to chceme :) Prezili sme krasne chvile , prezili sme tazke chvile a navzdory vsetkemu co ide proti nam , navzdory celemu svetu ktory je otoceny proti nam , my ideme dalej ,vlastnou cestou , takou ktoru nikto nikdy iny nespozna :) Milujem to dievca , milujem ju tak ako to len dokazem..a prekonavam sam seba kazdy den . Zalezi mi na nej tak ako na nikom inom , milujem ju celym srdcom a viem ze ona citi presne to iste ...budeme tu spolu navzdy :) A ked uz nebudeme zit , budeme spolu zae na inom v mieste a vo vasich myslienkach.Dufam ,ze raz pochopi ako moc je dolezita a unikatna a ako moc mi pomohla :)) Navzdy ta budem milovat a starat sa o tebe moja princezna ! A preco sem vlastne pisem?Ziadam o radu alebo pomoc ? Nie ...nepotrebujem ju.Pisem sem preto ,ze ju milujem .
Je to uz 11 mesiacov co..
Tak hej. Nech je to teda dôkaz lásky. :o) A nie prejav niekoho.
Ale nevysvetlila si mi príčinu a dôsledok, prečo ho láska k tomu viedla a čo tým sledoval? Pretože to by potom znamenalo, že stačí, že ja napíšem na toto fórum, že som, ja neviem, ježibaba, a ostatní mi to uveria? Lebo ako dôkaz stačí niečo napísať? Vážne? :o)))
Dôkaz lásky milovanej osobe.
Z jeho príspevku to jasne vyplýva.
Tak mi skús priblížiť, ako ťa láska môže viesť k tomu, aby si sadla za počítač a napísala takéto čosi. Čo konkrétne by si z toho mala, pretože vychádzajme z toho, že všetko má svoju príčinu a následok.
Z môjho pohľadu..láska je stav, stav hlbokého chápania seba a aj druhých, pochopenia všetkého, príčin a dôsledkov. Ak ju v sebe máš, nijak nemáš potrebu ju demonštrovať do celého sveta, leda by si potrebovala potvrdenie, že áno, miluješ. Ak to potvrdenie potrebuješ, logicky pochybuješ a teda, lásku necítiš, potrebuješ, aby ťa podporili druhí, že áno, je to tak. Potrebuješ ich a tým sa dostávame k začiatku, že si bytosť závislá od druhých a primárny dôvod bude vždy sebavyjadrenie a sebapotvrdenie tými druhými. Lebo vlastná sila, sila vlastného pochopenia ti na to nestačí. :o)
anjelik nemôžeš poznať jeho dôvody. Môžeš usudzovať len zo svojho pohľadu. Čo ak sú obidva dôvody správne len nevieme, ktorý z nich je ten primárny?
Záleží vôbec na tom, či láska alebo sebavyjadrenie je primárny alebo sekundárny dôvod?
Nevylučuje, súhlasím, ja som len reagovala na poslednú vetu..prečo sem dotyčný alebo dotyčná, píše. Že dôvodom nie je to, že miluje, ale že sa potrebuje prejaviť. Alebo teda ešte polopatistickejšie, že nie jeho/jej láska ju k tomu viedla. :o)
Zoon Politikon predsa nijakým spôsobom nevylučuje lásku.
Nepíšeš sem preto, lebo ju miluješ, píšeš preto, lebo sa potrebuješ prejaviť ako každý. :o) Si bytosť socíálna a závislá od sociálnej sféry. To je celé, ani romantizmus, ani realizmus, ani láska, proste zákonitosť a nevyhnutnosť. :o)
Žiaľ toto je dnes často sa vyskytujúci jav - ak je niekto šťastný je tŕňom v oku pre tých, ktorí nie sú.
Prečo ho nenecháte? Je to milé, chlapec je zaľúbený, prežíva šťastné obdobie, chce svoju lásku vykričať do sveta. Alebo ste už skutočne zabudli aký je to pocit?
Hrdina z romantizmu mal typické tieto znaky. Búril sa proti spoločnosti a bojoval s ňou vlastnými ideológiami. Bol vznešený a odvážny, ale jeho osud skončil vždy tragicky. Bojoval proti spoločnosti sám a jeho vznešené ideály nemá v drsnom svete žiadnu šancu na výhru.
Romantizmus - hnutie z prvej polovice 19. storočia - pohŕdal obyčajnými ľuďmi, ktorých nazýval meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, vystupňovaným emóciám...
Prirodzeným vývojom bol romantizmus prekonaný a už v 19. storočí ho nahradil realizmus...
