Mám pocit, že nikam nepatrím

Možno ho mnohý z vás tiež poznajú. Myslíte si že vám nikto nerozumie, že je celý svet proti vám a vy do neho akosi nepasujete a vaše názory sú odlišné od väčšiny ľudí a len ťažko si s niekym rozumiete a prakticky nemáte žiadnych kamarátov. A mňa práve takýto pocit prenasleduje už od puberty. Chcela som niekam patriť, medzi ľudí ktorý mi rozumejú a majú rovnako zvláštne názory na svet ako ja. Aj sa mi to čuduj sa svete podarilo. Našla som si skupinku tých "svojich" ľudí. Lenže uvedomila som si že aj "tí" ľudia ma nejako iritujú a nerozumejú mi a tak som už medzi nich patriť nechcela. Nepatrím medzi naivné dievčatká, namyslené fifleny, zlatokopky, knihomolky, pekné, šeredné ani medzi čudné, múdre alebo hlúpe. Jednoducho sa neviem zaradiť. Ani čo sa týka názorov ani v obliekaní. A možno to tak má byť. Možno netreba niekam patriť i keď je to asi prirodzená túžba nás ľudí.