Ahojte, mám taký problém. Mám 20 rokov, už takmer 10 mesiacov mám vzťah, ktorý bol až do začiatku leta ideálny. Cez leto sme boli každý inde, bola brigáda, nebol čas na rozhovor a začali sa z jeho strany výhovorky, že prečo nemal čas sa mi ozvať. Keď som sa ozvala ja, tak ma vždy odbil po dvoch minútach. Na konci leta sme boli chvíľu spolu a mala som zase ten pocit, že všetko bude také skvelé ako predtým. Lenže tu sa to ešte len začalo. Začali sme obaja chodiť na výšku, aby toho nebolo málo tak v iných mestách, vzdialených od seba tak dve hodinky cesty. Podľa mňa to teda žiadna tragédia nie je, a som toho názoru, že keď sa chce, tak sa dá všetko. Lenže jemu sa nechce. A už x-krát počúvam samé \"ja neviem\", \"mám ťa veľmi rád, ale...\", \"potrebujem si to premyslieť\", \"mám popri škole aj prácu, neviem ako to budem stíhať\", a podobné veci. Nakoniec spolu nie sme týždeň-dva v kontakte a ja už prichádzam o nervy, tak sa mu zase ozvem prvá. Viem, že som možno dotieravá, lenže zaslúžim si vedieť čo sa deje. Ja si myslím, že ak sa majú ľudia radi a sú spolu radi, tak prečo to končiť len kvôli dvom hodinám cesty? Dobre, nebudeme spolu každý deň, ale zato sa budem viac tešiť na ten víkend, že prídem k nemu ja alebo on ku mne. Obaja máme ťažšie školy a mne to vyhovuje, že cez týždeň sa môžem naplno venovať škole a cez víkend tráviť čas spoločne.
Teraz to bude opäť týždeň bez akéhokoľvek kontaktu a nechcem byť zase tá, čo mu bude prvá volať. Tak sa pýtam, čo mám robiť?? Už nechcem aby ma tak trápil svojou pasivitou a to čakanie kým sa spamätá je asi najhoršie.
Rada by som to vrátila do toho obdobia kedy sme boli vo vzťahu zároveň najlepší priatelia a záležalo nám na sebe, lebo som ho ešte stále neprestala mať rada. Ale počúvať dokola nejaké sľuby o zmene a nevidieť žiadne výsledky ma už tiež nebaví.
Ďakujem za vaše reakcie.
Čo mám robiť?
Veronika, ak chces, ozvi sa mi na mail zubrienka197@azet.sk, mozme pokecat, zazila som nieco podobne.
Nuž, tak nechaj výšku a nasťahuj sa k nemu.Vzťah na diaľku nikdy nevyjde, aj keby sa ti ozýval 30 krát denne.
Z vlastnej skusenosti ti viem povedat, ze ak by zaujem mal, tak sa ozve hocikedy a hocijak..ten tvoj podla mna netusi co chce a myslim, ze mu to tak aj vyhovuje..pripadne uz nechce nic a nevie ako vyjst s pravdou von...mozno to tak vôbec nie je, ale je to najpravdepodobnejsie..
Preto by si mala ist s kartami von ty a spytat sa ho na com si, lebo teba samu to uz nebavi...ze ta to nenaplna..ak potom povie "neviem", tak co...tak sa to skonci tak ci tak...
Ale dam ti radu, ze to ozaj nenatahuj a necakaj kedy sa ozve on, vyries to teraz, lebo ta to bude trapit dalej a dalej..
Vztah na dialku nie je strasny a uz vôbec ak vas delia dve hodinky, vikendy to istia, v tom mas pravdu..ale musi byt snaha z oboch stran
No veď presne o to ide, ja ho do toho vzťahu nútiť nechcem a nikdy som ho ani nenútila, nikdy som mu nedávala podmienky alebo nejaké ultimátum, chcem aby sa rozhodol sám čo chce. Mal na to celé leto premýšľať o tom či to bude dávať zmysel, ak to tak necítil mohol to ukončiť už dávno. Lenže on chce byť aj so mnou, ale nechce sa mu pre to nič urobiť. Smutné je fakt to, že keď sme spolu, sme sami sebou, ale v momente keď sa nevidíme týždeň, je problém napísať a povedať zapni si skype, poďme pokecať, chcem vedieť ako sa máš...
Ak sa ti tyzden-dva absolutne neozve ani raz, tak sa ani nema co ukoncit. To vztah nie je uz davno.
vzťah na diaľku je možný, ale musia obaja chcieť. Nútiť ho nemôžeš.
Síce už ste nejakú tú chvíľu spolu, ja osobne by som ale aj tak ako žena na začiatku vzťahu chlapa, ktorý pochybuje "nestíhala".
Som názoru, že vzťah má najväčšiu budúcnosť ak si je muž istý ženou a má odhodlanie do vzťahu investovať.
Tvoj priateľ sa mi javí pasívny a presne ako ti píše, on vlastne ani nevie či to chce. Vážne chceš vzťah, do ktorého musíš chlapa "nútiť"?
V jeho veku sa ani až tak nečudujem, že sa mu nechce toľko do vzťahu investovať. Predsa si to vyžaduje čas a peniaze a organizovanie.
Takže sa ty rozhodni, či ti stačí taký vzťah. Aj keď osobne si myslím, že ak to aj tak teraz neukončíš tak sa to "samo" ukončí zanedlho.
