Zdravim. Som uz z tohto vsetkeho zufaly. Brani mi to viest normalny zivot, znizuje mi to sebavedomie a nuti ma to byt odcleneny od spolocnosti. Uz ma nebavi viest takyto zivot. Prve priznaky sa zacali prejavovat asi pred 6-timi rokmi ked som este chodil na zakladnu skolu a odvtedy je to cim dal horsie. Z beznych veci ktore mi kedysi nerobili problem mam teraz strach. Ked som doma, s ludmi ktorych dobre poznam, zvycajne sa to az tak moc neprejavuje. Ale ked sa napr. chcem niekoho cudzieho nieco spytat, zavolat niekomu s kym nejak casto nevolam alebo proste iba niekoho oslovit, vzdy mi zacne silne busit srdce, pocitujem tlak na hrudniku alebo sa mi zhorsi dychanie...co ma potom za nasledok ze nedokazem ani normalne, plynule rozpravat a zasekávam sa. Je mi z toho nanic, nikdy som sa nad tym moc nezamyslal, az doteraz. Ked som si o tom nieco nastudoval a cital som o priznakoch, videl som v tom seba. Vzdy som myslel, ze sa to same napravi, mylil som sa. Zatial som to neriesil s nikym, ani som na to nebral ziadne lieky takze neviem co mam robit. Takto sa uz dalej neda zit. :( Prosim o vase rady, vopred Dakujem.
Vnútorná úzkosť, nervozita, strach, strata sebavedomia
Tiež niekedy mávam takéto problémy, hanblivost, úzkosť, strach z ľudí, strach niekoho osloviť, zavolať niekam, atď. Niekedy je to lepšie a takmer vôbec takto nerozmýšľam, ale niekedy je to veľmi ťažké, uvedomila som si ze sa asi vlastne bojím ze budem pôsobiť trápne, co sa aj ľahko môže stať prave preto ze sa hanbím. Vtip je v tom uvedomiť si ze to ze sa hanbis alebo budeš hanbiť vieš predtým než sa to stihne prejaviť len ty, čiže uplne stačí predstierať ze sa nehanbis a proste racionálne konať tak ako to sutuacia vyzadujue nezamýšľat sa veľmi nad sebou aspon v danom momente, takto si po chvílke uvedomis ze si sa aj zabudol hanbiť a začneš komunikovat este prirodzenejšie lebo naveries sebavedomie ze ti to ide. Ja viem previesť do praxe to bude zložitejšie, hlavne sa snaz nepodlahnut tomu blbemu pocitu. Na začiatok mozno pomôže pripraviť zhruba co budeš hovoriť aby si nezostal v šoku keď príde ta chvila. Mojim problémom bolo aj to ze som chcela vždy pôsobiť perfektne, preto som sa pomali po každom slove zamýšlala či som to povedala dobre ako to znelo atď. samozrejme dospela som k názoru ze to bolouplne zle, takze som sa dostáva do stále väčšieho stresu a konverzácia sa mi rozsypavala čím ďalej tým viac, nehovoriac o tom ze človek má takto problem dávať pozor co hovorí ten druhý, co je nakoniec na tom vlastne najhorsie lebo to uz vyzerá uplne blbo. Takže v prvom rade sa treba najpr vyhnúť prílišnemu sebahodnoteniu a kritike, aspon počas danej situácie, keď tak môžeš to premyslieť potom, ale tiez by si to nemal preháňať. Uvedom si dokonalosť neexistuje nikto sa nespráva presne ako podla pravitka, a často veci vypalia mozno aj inak ako by človek chcel, je relatívne co je vlastne perfektný prejav, mozno takto aj z "chybami" ktoré si myslíš ze mas zaujmes viac ako keby si bol perfektny tak ako si to predstavujes. Tiež aj keď to uplne nezladnes a niekto si všimne ze si hanbis alebo si nesmeli nic sa nedeje nakoniec to moze pôsobiť este aj milo, zlato a ak daný človek človek nieje nejaký chnup moze to aj pomoc prelomiť bariéry alebo nadviazať lepší kontakt, síce toto asi lepšie funguje o mňa keďže som dievča no... A posledná vec uvedom si ze tie situácie z ktorých si tak v strese za to v drvivej väčšine vôbec nestoja, a otatny ta za to nebudú nejako posudzovať a aj keby náhodou moze ti to byť jedno :-)
Vzdy ked sa chcem niekoho nieco spytat, tak tiez sa skusam takto ukludnovat, ale nepomaha to tak ako by som chcel. :( Je to uz fakt na zblaznenie, ked pri takych beznych cinnostiach mi zacne vzdy busit srdce a este ten neprijemny tlak na hrudniku... a prave kvoli tomuto je moja schopnost s niekym komunikovat uplne katastrofalna, vzdy som na seba kvoli tomuto nastvany a najradsej by som bol sam. Pomocou mysle to asi nedokazem dat do poriadku, preto by som chcel vyskusat nejake lieky na ukludnenie. Doteraz som nic podobne neuzival takze neviem co zvolit. Ci by stacili len nejake, co sa daju bezne kupit, alebo nejake na predpis. Prosim o rady. :(
keď sa budeš veľmi pozorovať, bude sa to ešte viac zhoršovať, telesným pohybom môže tvoje telo to negatívne vyplaviť,tak začni napríklad: prechádzky do prírody,skákanie na trampolíne,loptové hry atď.
ahjo, ja som mala podobný problém =) nevedela som komunikovať rýchlo som rozprávala spotila som sa a srdce mi šlo vyskočiť z hrude a očervenela som nie len keď som mala vystúpiť pred spolužiakov ale aj keď som sa rozprávala s niekým cudzím alebo keď som s niekym volala =) ... nehovoriac o tom, keď som sa mala niekoho cudzieho niečo opýtať =D ono to neprejde samo ale netreba ti ani žiadne lieky =) mne stačila pevná vôľa a ukľudňovanie. vždy som si povedala, ak tam nepôjdem ak ta nezavolám alebo ak sa budem niečoho báť, nikdy nič nedosiahnem ani mať nebudem ... a vždy keď som šla niekam som sa najprv ukľudnila začala som zhlboka dýchať a v myšlienkach som si hovorila čo poviem a hlavne som sa snažila ostať kľudná =) ešte stále mi robí problém rozprávať pred veľa ľuďmi, ale už sa nebojím vystupovania...a najmä čo je dosť podstatné ja som nechcela nikdy vystupovať pred ľuďmi kvôli tomu ako som vyzerala lebo samozrejme na základnej sa ti decká smejú a chcieť nechciať si to prenesieš aj do dospelosti a tým som vlastne chcela povedať že musíš akceptovať samého seba, svoje názory, svoje myšlienky aj svoju fyzickú podobu a keď sa budeš brať zo všetkými svojmi chybami ako jedinečná bytosť bude sa ti ľahšie vystupovať aj pred okolím a cudzími ľuďmi =)! chce to trošku vôle a sebazaprenia na začiatok =)
