Dobrý deň. Mám 24 rokov, som zamestnaná, mám sedavé zamestnanie, občas ľahký stres. Cez víkend vždy sobotu ráno chodím do posilovne, v pondelok po práci idem do večernej školy, len raz do týť´ždna. v utorok a štvrtok po práci chodím na klavír. v stredu po práci trénujem 2,5 hodiny sama na klavír. Na piatok sa vžd teším, že niekam pôjdeme, ale už som taká vyčerpaná z týždňa, že ľahnem a spím. Niekedy už ani nemôžem zaspať. napr. ako včera v noci a tak ma boleli oči, telo, mala som aj teplotu a nie a nie zaspať až mi do plaču bolo, poplakala som si a zaspala..Dneska mi je fajn, ale nič sa mi nechce, strácam chuť do práce, lenže nemôžem si to dovoliť, lebo mám vela neprajníkov, ktorý by to hned využili,, čo by som prehliadla hned by som bola za blbca. snažím sa tváriť že som ok, v poslednej dobe prestávam dbať na vzhľad, nohy som si oholila dávno..Plus večer priateľ chce aby som sa mu venovala, ale mna už nič nebaví, som vyčerpaná, najradšej by som už zomrela. Mám kopec myšlienok stále v hlave, toto, tamto a už zabúdam aj. Mám pocit že je den krátky a energie mam ešte menej. týždne letia ako voda. aj na dovolenky chodím ale priatel ma tiež vyčerpáva nie je to ako oddych pre mna. oddýchnem si najviac ked som sama...ale nikdy sama nie som a vždy mám kopec práce. poradte mi, ako sa nakopnúť?
Som vyčerpana
Ramiia ty mas aj celkovo zly pristup k praci by som povedal. Z prace nemas chodit domov dodrbana sa tam zodrat, v praci treba robit co najmenej co sa da aby ti to preslo z prace treba chodit cerstvy. Ja si hockedy ak sa niekde da zasit aj v praci na hodinku zdriemnem. Neviem ako ty ale ja svoj zivot praci neobetujem, radsej si necham energiu na poriadnu sukacku vecer s priatelkou aby som sa mal pretrhnut v praci a doma potom prist a chrapat.
Ale co je horsie ze tim svojim pristupom mozes dodrbavat zivot aj kolegom, alebo je tu aj moznost ze kolegovia ho dodrbavaju tebe a ty len trpis niekoho prehnanu iniciativu. Najhorsie je ked je v praci nejaky zamestnanec co je tam ochotny vypustit dusu co len chodi do roboty a domov pomaly ze len spat. A potom sef posudzuje jeho vykony ako standart. Takych sme sa v teame museli rychlo zbavit lebo chceme mat pohodovy zivot :)
zistujem, že mi vyhovuje stav, kedy sme nie za dobre, lebo mam menej vyčitiek svedomia, ked sa venujem tomu čomu chcem. A menej som aj vyčerpana! Nie som akokeby mi niekto vysal energiu. Je to normalne? Už mi vadia aj take veci, že ide bud velmi pozadu alebo velmi v predu, že nie ako par..Pusu naposledy sa nepamatam kedy som dostala ja sa už nesnažim o pusinky..Len aby som skakala jak on piska. To by bolo naj pre neho. Pritom je skvely ozaj otec bude vynikajuci, verim tomu, že by sa aj postaral o rodinu, ale toto ostatne všetko, ta komunikacia..neviem...
fleur ano viem čo mysliš. lenže ja už stracam nervy pri nom.
napr. včera som si potrebovala kupit niečo teplejšie na seba a dlho som si vyberala. oki, tak išiel si pozerat svoje veci kym ja som si vyberala. Pritom keby jemu bolo treba tak ma nepusti si ist pozerať čo chcem ale chce ma pri sebe. Neriešila som to. Potom sme sa stretli. Začal fnukat že už je sedem hodin, že nestihne ani telku pozret niič...Som sa naštvala, že telka ho trapi, že čo sa tak sprava, že nech ide si kukať telku :( Nešiel samozrejme, povedal mi že som podraždena. Ano nabaluje sa to. Išli sme domov a ja som od obeda nič nejedla, už mi škvrkalo v bruchu, navrhla som, že skočime niečo kupiť. že nie, jemu stači len čaj. Tak ma to zamrzelo, že pozera len na seba. Nakoniec vysvitlo, že on sa bol najesť. Ešte viac ma to zamrzelo. Nebavila som sa s nim cely večer, potom sa snažil ,,chcel sex,, som ho ignorovala. Je to take o ničom. Ešte mi povedal, že už mi nebude nič hovoriť, vela veci, lebo som ku nemu podraždena. Ano včera som bola už velmi podraždena aj som ho dostrkovala. Normalne, už ani necitim lasku ku nemu. som velmi otravena.
Ramiia, asi nie, ale pre istotu sa spýtam - to, že si ťa toľko vyžaduje, nerobí ti to až príliš dobre? Že aj kvôli tomu ti je zaťažko ho opustiť.
Možno ale ten vzťah nemusíš hneď zahadzovať, pokiaľ je on naozaj dobrý človek, teda taký, že si vieš predstaviť s ním aj rodinu.
Možno len neviete navzájom komunikovať. Teda vyjasniť si vaše potreby, povedať si, čo vám to dáva, ako vás to napĺňa... Keď mne je niekedy zaťažko niečo na partnerovi akceptovať, niečo čo chce robiť, veľmi mi pomôže vedieť, prečo je to preňho dôležité a čo mu to dá. A keď viem čo to preňho znamená, tak to nakoniec pre neho sama chcem :)
Ja neviem, možno má tvoj priateľ pocit, že ti sú ostatné veci prednejšie a preto sa tak dožaduje tvojej prítomnosti. Alebo že jeho život a jeho aktivity považuješ za "prinízke"...
Nie je ľahké sa naučiť o tých veciach rozprávať, a nie je ľahké vždy prísť na to, čo potrebujeme o tom druhom vedieť a ako to správne vyriešiť.
Sa nečudujem, že ťa neustále naťahovanie vyčerpáva.
Poznáš napr. knihu 5 jazykov lásky od Garry Chapman? Možno by vám pomohla.
Akože možno je tvoj priateľ príliš sebecký a veľa tam toho nepomôže. To ja neviem. Ale možno je proste problém v akomsi nedorozumení. A keď sa naučíš mu dávať to, čo potrebuje najviac, aby cítil tvoj záujem, lásku, úctu... tak ti on začne prirodzene dávať viac voľnosti k tomu, čo ty zas potrebuješ.
sama musis vediet, zo skusenosti ti mozem povedat, ze rodicia v drvivej väcsine pripadov velmi dobre odhadnu nevhodneho partnera a varuju svoje dieta, kym je cas v nadeji, ze to ich dieta pochopi
rodicia su skuseni, o generaciu starsi, navyse objektivni a poznaju ta
to, co on robi, nie su ulety, on ta obmedzuje a stavia do submisivnej polohy a roly a to nie je OK
partner, ktory ta uz vo vztahu takto dekeluje a tresta, ked si urobis po svojom - a aj to mas z toho zly pocit, ze si si 'dovolila' sebe dopriat nieco pozitivne, co mas rada, tak to je velmi, velmi zle
aj ini muzi su verni, slusni, ale dovolia partnerke mat aj svoj svet, venovat sa tomu, co ju bavi a podporuju ju v tom
uz ti fakt len dat gulu na nohu
Maoam presne tak. musim bojovat ešte aj o to, aby som mohla vykonavať svoje koničky. Dokonca, to je jedno, že sedim vedla neho a niečo si čitam. Nie ja mam s nim pozerat telku. A ked nie, tak je ticho, nekomunikuje...Alebo prudi dovtedy, kym nerobim čo chce on. Naši mi aj povedali, že sa k sebe vôbec nehodíme. Ale to by mi bolo fuk. Len som začala rozmýšľať, či to nie je všetko postavené na hlavu odvtedy čo si uvedomujem ako ma nehorázne v týchto veciach štve. Či s ním a len nestrácam čas. no nedokážem ho nechať Išla by som opať domov a počúvala rodičov ako mali pravdu. Oki prežila by som, ale neviem či si odpustím ked ho nechám. Inak je fakt skvelý. Preto sa mi tak páčil. Verný, poriadkumilovný, slušný, dobrý...až na tieto úlety:(
ked sa zena zacne tomu svojmu vyhybat a doslova utekat a este musi mat debilny pocit, ze ide za svojimi konickami, na ktore ma plne pravo a nema z toho ani radost, lebo vie, ze ju doma caka kysly ksicht frajera a blbe poznamky a sanie energie, tak ako sa taka zena moze citit? no iba vypluto...
tam ani meditacia nepomoze, ok, moze, na ujasnenie si toho, ze radsej byt SAMA, po com beztak zakladatelka tuzi, ako s muzom, ktory nie je pre nu vhodny
Vieš Ramiia ja ti teraz niečo poviem...nie je to ten pravý, pretože keby bol, tak by si chcela byť s ním a bola na ňom rovnako nalepená ako on na tebe.
Aaaale dokážeš a ako ti píše Maoam, budeš sa potom cítiť oveľa lepšie.
unavena si z tych neustalych BOJOV
ty musis bojovat este aj o to, aby si mohla vykonavat svoje hobby
opustit ho dokazes v momente, ked budes nevladne lezat na posteli a pud sebazachovy zauraduje, idealne by bolo, keby si to stihla este pred tym
aaa sme doma...
