Tak tohto som sa teda nikdy nechcela dožiť. Ale osud si nevyberá. Sme dve sestry - dvojičky, naši rodičia tragicky zahynuli keď sme mali tri roky. Zobrala si nás k sebe mamina sestra, ktorá mala jedného syna. Bývala aj s rodinou v rodičovskom dome mojej mamy, na dedine, kde obidve tiež ako sestry vyrástli. Teta doopatrovala rodičov a moja mama jej ešte v mladosti za to prepustila ústne svoju časť domu. Bývali sme u tety do jedenásť rokov, potom sme odišli bývať k otcovmu bratovi, keďže tetin syn nám dosť ubližoval. Dnes sme už obidve dospelé, máme svoje rodiny. Tetin syn neskôr odišiel do USA a tam zomrel. Teta iné deti nemala, býva na dedine v starom ošarpanom dome. Aj jej muž pred piatimi rokmi zomrel. Najbližšími príbuznými sme ostali my so sestrou. Obidve bývame na inom konci republiky než teta, takže k nej chodiť každý týždeň naozaj nemôžeme. Napriek tomu sa o ňu zaujímame, pri každej návšteve jej kúpime všetko čo potrebuje, zásobujeme ju potravinami aj inými potrebnými vecami do domácnosti. Teta s mužom celý život šetrili, všetko čo si doslova odtrhli od úst vložili do banky. Tam to hnije dodnes.
Pred dvomi rokmi sa do tej dediny prisťahovala vzdialená príbuzná z Čiech. Vydala sa do vzdialenej tetinej rodiny, zobrala si slobodného starého mládenca. Ona sama má tri dospelé deti. Začala sa obšmietať okolo tety, kde tu jej pomáhať, čo je chvályhodné, lebo stará osoba už pomoc potrebuje. Teta má už 85 rokov, ale stále ešte je vitálna a samostatná, aj keď sa jej zdravie v poslednom čase veľmi zhoršuje. Táto „opatrovníčka“ si dokonca veľmi rýchlo vybavila na tetu opatrovanie, dostáva na ňu peniaze, prestala sama pracovať a tak jej sociálne dávky aj zdravotné poistenie hradí štát za to opatrovanie. Ako nás ale informujú tetiny susedia, opatrovníčke ide len o to, aby jej teta prepísala dom a venovala jej všetky svoje úspory. Na dome máme čiastky aj my so sestrou, po všetkých tých úmrtiach je to dedičstvo ešte po našej mame. Ale teta od nás chce, aby sme jej tú časť prepísali, lebo ona chce dom celý darovať tomu, kto sa o ňu postará. A to má byť táto nová osoba. Nemôžeme poprieť, že tete čiastočne naozaj pomáha, keď treba zájde s ňou k lekárovi, vybaví čo treba atď. Dom sám osebe nemá veľkú hodnotu, je to stará stavba bez sociálneho zariadenia. Sme toho názoru, že po tetinej smrti by naozaj bolo správne ten dom prepísať na toho, kto ju dochová, ale bojíme sa to urobiť ešte za jej života. Tá žena ktorá sa o ňu stará ju úplne psychicky opantala. Teta jej verí na slovo aj keď susedia všetci svorne konštatujú, že je to vypočítavá a falošná osoba. My sa k tomu nedokážeme vyjadriť. Síce nám nie je sympatická, ale nepoznáme ju natoľko, aby sme mohli spoľahlivo povedať, že jej ide naozaj o tetine peniaze. Sme tetine jediné priame príbuzné, máme istú zodpovednosť za to, aby dožila slušne a v pohode. Radili sme sa aj s notárom a ten v žiadnom prípade neodporúčal prepis za života. Upozorňoval nás na množstvo prípadov, kedy to nedopadlo pre darcu dobre. Teta je ale neoblomná, veľmi s tým súri a vidíme za tým aktivitu tej netrpezlivej opatrovateľky. Zrejme má strach, že by sa s tetou mohlo niečo stať a ona by nič nedostala. Jej obava je zbytočná, ak by sa o tetu naozaj starala tak ako to prezentuje, odmena z našej strany by ju neminula. Netúžime po peniazoch ani majetku ktorý nám nepatrí, nemali by sme z neho žiadne požehnanie. Chceme len zabezpečiť, aby sa na tete nepriživil niekto, kto svoje sľuby nesplní.
Už sme z toho obidve psychicky zničené, sestra je už dokonca ochotná s prepisom čo najskôr súhlasiť, nech už máme obidve pokoj. Pomaly sa s touto myšlienkou začínam zmierovať aj ja, lebo teta nechápe našu opatrnosť, myslí si, že ju chceme obrať o jej dom. Je takmer nemožné jej niečo vysvetliť, tou opatrovateľkou je úplne opantaná. Má niekto z vás podobnú skúsenosť s dedičstvom? Čo nám radíte?
Psychicky zničená kvôli dedičstvu
proste tete nič nevysvetľuj, len si naďalej stoj za svojim. Dom za jej života na nikoho neprepíšete, nedáte k tomu súhlas. Bodka.
Nerozumiem, prečo sú dobrí ľudia takí mäkkí a nevedia si pevne stáť za svojim, za tým dobrom, prečo sa nechajú prevalcovať. Proste buď rovnako neoblomná ako teta. Je to také ťažké si uvedomiť, že by ste tetu dostali do oveľa väčších, ehm, sračiek, ak ustúpite? To chceš riešiť tetinu situáciu už nie len zdravotne ale aj ako bezdomovca? Fakt ti tá trocha odporu, voči tetinmu naliehaniu, nestojí za to? Neustupuj! Nebuď blbá a jednoducho neustupuj! Tak ako by si vlastnému decku nikdy nedovolila vypiť kyselinu ani žiadne iné sprostosti, tak nedovoľ tete ublížiť samej sebe. Bude sa hnevať, peniť, možno vás popreklína, ale nedovoľ jej ublížiť si. Má právo dožiť v pokoji a vo svojom. Nech si teta, či jej opatrovateľka myslí čo chce.
Nedalo by sa zobrat si tetu k sebe? Ze by ste sa o nu starali na striedacku raz ty a raz sestra, spolu s vasimi manzelmi a s vasimi detmi? U nas sa napriklad o zomierajuceho dedka starala cela rodina, vsetci sme byvali v meste a dedko na dedine, ale v poslednych chvilach nikdy nebol sam. Jeden dobehol k dedkovi pred nocnou, iny zase po poobednej, dalsi cez vikend a z casu na cas si niekto vybral dovolenku. Bolo ho treba krmit, prebalovat, davat lieky, ponukat jedlo a pitie, prezliekat postel... Raz bola unho mama, raz jej sestra, raz ujo, raz moj otec, raz ja, inokedy moja sestra, inokedy sesternica, niekedy dobehla dedkova sestra... Mali sme podelene ulohy a dedko pred smrtou nikdy nebol sam. Ak by bolo mozne zobrat si ju k sebe, vymanila by sa tym spod vyplyvu manipulatorky, ktorej naozaj s najvacsou pravdepodobnostou ide len o dedicstvo a vobec by som sa necudovala, keby o tebe a sestre pred tetou sirila intrigy, stary clvoek je dovercivy a lahko naleti. Mozno aj preto, ze uz dobre nevidi. Usmev je silna zbran, ktoru pouzivaju manipulatori na dosiahnutie svojho ciela. Tym cielom moze byt cokolvek, aj ziskanie dedicstva. Manipulator postupuje metodou malych krokov, hlavny a prvy krok je ten, ze sa snazi dosiahnut, aby ho dotycny clovek mal rad a aby mu doveroval a veril vsetko, co povie. Potom zacne kydat na ludi, ktorych ma manipulovana osoba najradsej a snazi sa ju od nich odtrhnut. Samozrejme usmevom, lichotkami, tvarenim sa, ze je mily a ze mu na clovekovi (na manipulovanej osobe) velmi, ale naozaj velmi zalezi... Usmev je silna zbran, ale neverbalna komunikacia manipulatora je zase silny zradca. Staci sa na toho cloveka pozriet a uz vidime, ci je usmev uprimny a od srdca, alebo iba falosny a hrany. Lenze ako to ma uvidiet stary clovek, ktoremu uz zrak dobre nesluzi? Samozrejme, ze zo zakona mate na dedicstvo narok a nikto vas on nemoze pripravit. A ak mate dobre srdce, co aj mate, tak by ste sa opatrujucej osobe aj odmenili tym, ze jej cast utrzenej sumy za predaj domu darujete, ale z toho, co pises, som vycitila, ze ona nestoji iba o par drobnych, ona chce mat cely dom pre seba. Mozno je dom postaveny na vyhodnom pozemku, mozno mate pri nom aj zahradu, mozno by chcela prave ten pozemok, kto vie, co sa odohrava v hlave takeho cloveka? A kto vie, ci by sa dotycna pani opatrovatelka obsmietala okolo tvojej tety, aj keby teta mala 7 deti, 14 vnucat a 3 zijucich surodencov? Asi nie. Nech sa nauci nemcinu (staci zaklady), nech si urobi opatrovatelsky kurz na Cervenom krizi a nech ide opatrovat do Rakuska, mozno tam za pol roka zarobi viac penazi ako je hodnota celeho domu vasej tety. Mozno nevie, ze existuje moznost chodit do Rakuska na 2-tyzdnove turnusy opatrovat seniorov. Skuste jej to navrhnut.
