Dobrý deň, mám priateľku už tri a pol roka. Máme s priateľkou niečo po 30tke. Ona má jednu sestru ktorá má tesne pred 30. Chcem sa spýtať, je možné aby oni dve napriek tomu, že sú sestry boli tak odlišných pováh? Ja nemám žiadneho súrodenca, som jedináčik žiaľ. Tak preto sa pýtam vás.
Moja priateľka je úplne iný typ ako jej sestra. Je taká cieľavedomá, vyštudovala vysokú školu, má zodpovednejší prístup k povinnostiam, je slušná, počúva rodičov a pomáha im, nedáva si tak záležať na vzhľade, nelíči sa, oblieka sa jednoducho a skromne, chodí do kostola, má prácu aj keď teraz je na materskej, máme spolu dcéru. Plánujeme mať tri deti, ona má deti veľmi rada.
Jej sestra je opak toho všetkého. Je slobodná, nezadaná, aj keď sa okolo nej točia muži, tak doteraz mala tri krátkodobé vzťahy založené skôr len na kamarátstve s benefitmy, na vysokú sa jej nechce ísť, že načo ona je šikovná, pritom nemá stále zamestnanie, len vždy práce na urcité obdobie, je síce rozumná, má múdre názory,je aj šikovná ak chce, ale prístup k životu z jej strany je taký, že žijem teraz, rodičov nepočúva a odvráva im, do kostola nechodí, jej názor je, že je to tam samí farizej a pokrytec čo sa hrá na svätého, dá si záležať na vzhľade, no nieje zas taká, že ala barbie, proste dá si záležať na peknom oblečení, líči sa, farbí si vlasy, ak sa dostane do nálady, je taká uvolnená, ležérna, vie si užívať život, o deti nemá nejak záujem aj napriek tomu, že má skoro 30rokov, ani len vodičák si neurobila lebo načo keď na auto prachy nemá.
Je možné, aby dve sestry mali medzi sebou takéto rozdiely? Čo nato hovoríte?
Ak si myslíte, že túžim po tej druhej, tak mali by ste pravdu, tak pred tými troma rokmi, keď som ich spoznal. Tá mladšia ma trošku sa priznám priťahovala lebo bolo vidieť že sa na nič nehrá a vie si život vychutnávať, ale časom som zistil, že to nemalo by budúcnosť lebo nieje veľmi zodpovedná voči životu. Ešte aj smrť berie ako nič čo je súčasť života, tak načo sa báť smrti. A nechcel som robiť rozbroje medzi nimi a stratiť ich obe. Len ma serie tá mladá, že namiesto toho, aby sa konečne usadila a začala sa správať ako sa patri, tak si lietá kadetade a užíva si. Ako je možné, že majú spoločných rodičov, otec je ten istý, lebo sa na seba obe skoro podobajú, ako je možné, že sú tak rozdielne? Poznáte aj vy nejakých súrodencov kde je takýto povahový rozdiel? ALebo ste vy z takej rodiny?
Ďakujem
Je možné aby mali súrodenci tak odlišné povahy?
Rado tá tvoja manželka a jej sestra mi trošku pripomínajú film život s Helenou. Chraň boh aby to zle skončilo len mi to trošku pripomína. Aj vo viacerých amerických filmoch sú súrodenci zobrazovaní ako úplne odlišné povahy.
Tak vďaka za odpovede. Kedže som jedináčik ako som písal v úvode nevedel som, že to takto funguje lebo u niektorých súrodencov čo poznám z okolia nieje to až také očividné.
pravdupovediac, nečítala som si všetky príspevky, tak ak tu takáto odpoveď už bola, tak sa vopred ospravedlňujem.
a áno, je to skôr pravidlom, že sú súrodenci povahovo tak odlišní, aj keď majú skoro rovnaký genetický materiál, rovnaké rodinné prostredie atď. ich odlišnosti vyplývajú zo súrodeneckého poradia. Tvoja priateľka (ak si ju opísal správne) je skoro prototypom prvorodeného dieťaťa. (predpokladám, že už ďalší starší súrodenec nie je.) Ak príde do rodiny nové dieťa, snaží sa zaplniť chýbajúce miesto v rodine, čiže principiálne, byť úplne odlišné od toho staršieho. za tým je celá veda, bližšie to popísal psychológ Alfred Adler, keby si chcel vedieť viac, je to zaujímavé čítaníčko, odporúčam, môže sa zísť aj pri výchove vlastných detí ;)takže na sestrách nie je nič zvláštne, skôr zapadajú do definície, takže netreba mať obavy, že je jedna adoptovaná :D
fu, no byt tvoja priatelka, tak som riadne z teba sklamana... je zjavne, ze chces tu mladsiu. naco by si ju potom tak riesil.. ved nech si zije ako chce, naco to teba trapi??
a jasne, ze surodenci maju aj uplne odlisne povahy. my so sestrou mame taktiez uplne odlisne.. ona sa nemaluje, je skor technicky typ, viac si uziva zivot, kamarati, bary a pod.
ja som zas jej opak, mam dlhorocny vztah, malujem sa, kupujem si stale nieco nove na seba, co ona vobec, ona je uplne sportovy typ, ja elegantny, ja napr. nemam ani vodicsky, a naco? ako vravi tvoja svagrina-ved nemam auto. tak naco? :D ked budem mat na auto, bude aj vodicsky. tiez neviem, co ti na tom pride tak divne.
Nejde o porovnávanie neporovnateľného, nejde ani o urážanie. :o) Ide iba o porovnanie spôsobu uvažovania a spôsobu nazerania na skutočnosť, keď sa pozorujúci orientuje nie na základe osobnej skúsenosti, ale na základe predstavy, viery alebo presvedčenia. Naozaj tam nie je nič urážlivé, netreba robiť hneď ukvapené závery vedúce k zbytočným konfliktom. :o) Či ateisti, či veriaci, či neveriaci, tak všetci sme snáď ľudia a ako takí sa aj prejavujeme. Že je v nás len to dobré, možno Boh, možno my samy, ale že je to to, čo druhým len dobro praje a nie to zlé. :o)
Rado nie každý túži po rodine a deťoch. Švagrinu nerieš je to jej vec ako žije. Ak jej to tak vyhovuje tak prečo nie?
Ja mám bráška a sme úplne iné povahy. Ja spoločenská a on introvert.
je to normálne a úplne bežné že súrodenci sú odlišných pováh a názorov. Ja som tiež toho živým prípadom so sestrami. Každá sme iná.
Ja si nemyslím, že majú osobnostné poruchy. Riadia a hodnotia všetko z toho pohľadu, ktorý poznajú. Inak robíš to aj ty. Nedokážeš pochopiť ich správanie a rovnako ani oni tvoje.
Musíš to prestať riešiť a vziať to jednoducho ako fakt. Ľudia sú rôzni, nie sme všetci rovnakí. Dokiaľ sa tým budeš trápiť, tak sa to nikdy nezmení. Keď to prestaneš riešiť, zmieriš sa s tým, tak vtedy sa dajú veci do pohybu.
Všetko je to o spomienkach. Aké ty v sebe tvoríš. Čí viac pozornosti venuješ tej, napr. tejto skvostnej, že na každého raz dôjde, že božie mlyny melú pomaly, ale isto..:o))) Tak tým silnejšie ti bude svietiť a ako prvá sa ponúkať. Že áno, toto mám urobiť. Čakať na karmu a že blesk z jasného neba skolí zlú sestru a švagrinú a šéfa a manžela a toho kkta, čo od rána kosí a je sobota??!!! :o)) Chápeš? Alebo si môžeš vytvárať inú spomienku. Pokojného nazerania, čistého, uvedomenia sa..je to len ponuka, nemusím ju nasledovať, zostanem nedotknutá. A znovu a znovu sa pokúšať toto robiť. Tak sa to v tebe postupne uhniezdi a ty to začneš robiť a už bez toho, aby ťa čo i len napadlo konať inak. Je to celé o cvičení ako všetko v tomto svete. Ako si sama správne došla k tomu, neplytvať silou. Na zbytočné výbuchy a záchvaty, hnev, nenávisť, žiarlivosť atď.
Manipulácia je najjednoduchší spôsob ako zostať na výslní pozornosti. Nikam sa vo vývoji neposunieš, ale máš postarané o pozornosť druhých. Je to úplne prirodzený zvierací prejav, lebo zviera chce vždy žrať, a duša žrádlo je. A každý z nás tým zvieraťom raz bol. Aj keď teda niektorých samozrejme stvoril Boh a rovno boli výkvet tejto spoločnosti a bezosporu aj zostávajú. ;o)))
Nie nad to, mimo toho. Základné uvedomenie si toho, že áno, deje sa to, ale ja to len pozorujem, nemusím sa nijak ponárať do duševného prežívania, lebo v tom momente, sa tým stavom stávaš, už to žiješ a už ťa to atakuje. A ty slabneš, ty platíš vlastnou krvou. Oživuješ tú bolesť, to utrpenie. Prestávaš žiť to, čo chceš a žiješ osud. Ten tu bude vždy, ale ty sa môžeš aspoň pokúsiť príliš ten príbeh nepreciťovať. Proste si k tomu prišla ako slepý k husliam, a to snáď stačí. Elsa, ty zase nerob zo všetkého Panelák. :o)) Šak jasné, že jebnutých bolo a bude, by si sa inak nudila, nie? :o)) Vždy je to o rozvlňovaní a to sa najlepšie dosahuje neustálymi konfliktami. Tak keď si taká kočka, neutekaj, ale ukáž im tú svoju silu pochopenia a usmej sa aj na trotla, nech vidí, že aj takýto by mohol byť. Milý, príjemný a nadovšetko zábavný. ;o)
