Dcéra na drogách

Príspevok v téme: Dcéra na drogách
mona111

Neviem, ako zacat, ani vlastne neviem, preco sem pisem. Nepotrebujem uz rady, na tie je uz neskoro, ale asi to potrebujem dostat zo seba von.

Mam dceru, o dva mesiace bude mat 15. Dnes som pochopila, CO su vlastne drogy. Najhorsie je, zo som to zbadala prave na nej.
Uz som dnes vela plakala, ale oddnes nemam pocit hnevu, uz sa len bojim a stale som v soku. Ale hlavne ma to velmi bolí.
Ten pohlad na nu, to, co sa dnes odohralo, to, co sa s nou stalo... kto nezazil, nepochopi.

Pohlad na vlastne dieťa, ktoré sa nahodou po tyzdni nezvestnosti objavi v meste pri vasom aute, vyzera ako posledna nafetovana kurva, to je nieco hrozne. Nikdy sa mi ten obraz nevymaze z hlavy, kaslem na to, ze mi to ubralo sto rokov zivota, ale ten hrozny pocit bezmocnosti a zlyhania... to si nikdy neodpustim.
Ako sa to mohlo stat? Ako jedna mater dokaze nechat klesnut svoje dieťa tak hlboko? Nepochopim to, nenavidim sa. Ale o moje pocity nejde. Ide len a len o nu. A ja sa o nu velmi bojím.

A mam chut vrazdit. Ist a vystrielat vsetkych tych dospelych ludi, ktorí ponukli decku drogu a udrzuju ho na nej.

laura36

a teraz je dcerka kde? necitala som to cele ... ty si cim skor najdi psychologa, popros obvodnu o nejaky lexaurin na upokojenie a snaz sa aj nasilu mysliet pozitivne. Urcite sa bez odbornej pomoci aj ty aj dcerka nezaobidete, ona si musi uvedomit rozne veci, aby sa k tomu nevratila ked sa z toho dostane, hlavne pretrhnut vsetky siete s byvalou partiou co by ju tahala na dno a ty potrebujes tiez psychicku podporu, aby si mala silu bojovat. Verim, ze raz budete na seba hrde obe, ze ste to zvladli.

Xxxxxxxxxxxx

Ja nie som daky expert na drogovu problematiku, len priklad z okolia: otec, vysokopostaveny uradnik prispel k smrti svojho podriadeneho. Kedze samovrazda, s pomocou konexii sa veci ututlali. jeho syn sa vsak onedlho ocitol na drogach, cim otec samozrejme enormne trpi. zeby karma? Smutne ale ze otcove hriechy splaca nevinny mlady clovek

mona111

Je hrozné pokazit si zivot kvôli droge. Je hrozne pozerat sa na to, ako dopadlo moje vlastne dieťa. Ja neviem, mam milion myslienok, ani jedna neni dobra. Teraz prave si hovorim, ze sa dam na drogy tiez, nech trpim a nech viem, cim presla moja dcera.
Uplne mi sibe, som zrela na cajlu.

laura36

neviem si ani prestavit, co to musi byt, mam este malu dcerku...u vzdialenejsej rodiny sme mali podobny pripad. dievca 15 rocne z dobrej rodiny, otec primar, matka starostliva, mozno az moc vysoke naroky mali na dcerku, uz som to postrehla , ked bola mensia a dcerka jedneho dna usla s nejakou bandou , prestala chodit do skoly a trvalo to asi rok, co sa tulala a nevedeli kde je, museli vymenit zamky na byte, co prisla , ked nik nebol doma a pokradla veci, oholila si hlavu a brala drogy. Matka sa z toho zrutila. Nechapali, preco sa tak chova. Jedneho dna prisla po roku tulania, tehotna, samozrejme rodicia ju prijali,vybavili interupciu, dievca si uvedomilo mnohe veci,ubehlo uz kopec rokov, spravila si skolu, dnes ma 2 deticky a skveleho muza, je stastna, vesela. Akurat matka jej to v zivote nezabudne, kolko si s nou uzila a kolko jejj to vzalo rokov zivota. Zelam, aby to aj u vas dobre dopadlo. Drogy aj lahke su rychla cesta do pekla a niekedy mozu zanechat trvale poskodenie psychiky aj po vysadeni, spravte vsteko , co mozete pre nu, ona nevie, co robi, je to este dieta.

knaja

Drzim prsty, nedaj sa!!!! Musis vydrzat, doma budes plakat, ale musis. Ty si nevycitaj, to ti nepomoze. Niekedy sa to neda, ak su v spolocnosti kamaratov a robis, co mozes. Aj my prezivame kriz, ale drogy v tom nie su, tak poznam bolest. Modlim sa kazdy den za tu nasu. Musis verit, ze bude dobre a nic lepsie si neurobila, ako ze si ju zverila odbornikom. Teraz to nie je ona, ale droga, co za nu kona a hovori. Drzim prsty!!!!!

mona111

Dnes som ju tam odviezla. Ja som uplne hotova. Mam strasne vycitky, stale dokola si opakujem, co vsetko som mohla urobit skor, preco som to zanedbala.
Ona tam bude... neskutocne dlho. To je strasné, ked si predstavim, na ako dlho som niekam dala zavriet svoje dieťa. Viem, ze je to pre jej zachranu, ale aj tak, je to nepredstavitelne dlhy nekonecny cas. Bojim sa toho, co nas caka

mona111

Dakujem Vam vsetkym za prispevky. Dakujem za podporu, musim priznat, ze ma trosku utesuje a dodava mi silu. Dakujem aj za kritiku, viem, ze si ju zasluzim. Viem, ze vsetko mohlo byt inac, keby... Keby.

Hoci to tu kazdu chvilu citam, neda sa mi momentalne reagovat, mam uplne prazdnu hlavu a pritom ju mam plnu myslienok. Som uplne vysilena. Vcera sme obidve prezili hrozny den, obidve sme plakali, uvedomuje si, co sa s nou deje, prosila ma, aby som jej pomohla, vela mi porozpravala, bolo to ozaj tazke. Strasne mi je luto, kam az sme sa dostali. Je hrozne pozerat sa na vlastne dieťa v takom stave. Neobvinujem ju, lubim ju a viem len, ze jej chcem a musim pomôct. Bojim sa toho, co nas caka, ale chcem verit, ze sa z toho dostane. Velmi sa bojim.
Som uplne v koncoch, pred nou sa tvarim silna, ale tieto dva dni ma uplne znicili, keby ma nepotrebovala, tak sa zlikvidujem. Lenze viem, ze bezo mna to nezvladne.
Velmi ju milujem a zelam si len to, aby to prekonala a dostala sa z toho.

Fleur-de-lis

akože ja nie som expert na rodinu, ale mám toho veľa načítaného a počula som nie málo príbehov a 99% takýchto problémov súvisí práve s rodinným zázemím. Práve na to sú tu rodičia, aby deti pripravili na to, čo je "vonku" a keď rodičia zlyhajú tak si dieťa vyberie spoločnosť. Ale tam kde sa dieťa cíti prijaté, oceňované, že sa verí v jeho schopnosti, cíti spolupatričnosť k rodine, lásku, starostlivosť, bezpečnosť a podobne, tam sa málokedy dá dieťa/tínedžer stiahnuť na "zlé chodníčky".
Jej dcére niečo chýbalo a začala to hľadať na nesprávnom mieste. Ale to má veľa čo dočinenia s jej rodičmi... Samozrejme, že každý človek má to obdobie, kedy sa osamostatňuje a vyhľadáva radšej rovesníkov ako rodičov, ale keď má pocit spolupatričnosti k rodine, tak ostane verný hodnotám rodiny a na základe toho si vyberie aj partiu...
Ja tu nechcem nikoho obviňovať či súdiť, veď výchova dieťaťa nie je ľahká a je to ešte ťažšie ak sú rodičia rozvedení. Ale rodičia potrebujú vedieť, kde nastala chyba aby mohli problém vyriešiť od koreňov a nie len nateraz prelepiť symptómy. Pretože odvykačka je začiatok a je to liečenie symptómov, ale ak sa nevyrieši hlavný problém, tak tam opäť ľahko spadne...

nastya

podľa mňa ide vždy v prvom rade o chybu v spoločnosti ,nie v mame ! a čo sa týka drog a veku je to hnus proste , tam treba vystenovať jej kamarátov , dôležité jej je ukázať jej samú seba , ako ju vidí okolie , ale ja mám v rodine osobu čo bohužial nedokázala sama ani s pomocou fet poraziť :(