Som zufala, moje dospele dieta nechce zit

Príspevok v téme: Som zufala, moje dospele dieta nechce zit
mrvamrva

Mam dospele dieta, ktore nezvlada zivot, nedroguje, nepije, len sa mu nechce zit...
Ma prvy stupen VS, a aj ked mu tvrdim, ze moze robit cokolvek, aj dokladat v sklade, ma stale pocit zlyhania, lebo nedorobil ten stupen 2 hy...

Prestal zit, pribral, vsetkeho sa boji, nechce ani telefonovat, studuje opat a viem, ze je na pokraji kolapsu znovu...
Odmieta liecbu a nechce brat antidepresiva, nedoveruje psychiatrom, odmieta sa im otvorit, ruve sa s tym sam, striedavo sa s priatelmi styka a striedavo ich neznasa...ruve sa uporne, snazi sa bojovat so svojimi demonmi, a je hrozne sa na to pozerat....
Nemozem ho presvedcit, ze potrebuje lekara, minimalne psychologa, odmieta akekolvek svoje schopnosti - vie tri jazyky, perfektne ovlada pocitac a pod....Anglicky vie na urovni C,tvrdi, ze nic nevie....

Prosim, ma niekto podobne skusenosti, a co s tym, ak ho k lekarovi proste nedostanem, je mozne, dat mi link na niekoho, kto si presiel tym istym, a mohol by s nim komunikovat?

anjelik *

Mrva,tak predne, asi by som sa zamyslela, že prečo tak veľmi potrebuješ svojmu synovi prejavovať lásku? Je očividné, aspoň z posledného príspevku, že ten chlapec jej má dosť na to, aby mal istotu, že akokoľvek kktne sa bude k vám správať, že vy aj tak prileziete. Lebo vy ho predsa máte radi. Lenže mať rád, milovať, znamená chápať. To ti Delete nenapísal, jeho to totiž ešte ani nelizlo, to pochopenie a tak ti tu vypisuje nezmysly o potrebe dávať lásku. Láska sa nedáva, to sa nedá, nikdy sa nedalo a nikdy sa dať nebude. Je to pochopenie a to si každý buduje sám v sebe. Aj ty , aj tvoj synáčik. On si z teba nerobí srandu, on proste taký je a ak to pochopíš, tak ho necháš žiť. Alebo aj nežiť. Jediné, ako mu vieš pomôcť, je stáť pri ňom, stále v sebe CÍTIŤ lásku k nemu, ale nemať potrebu, aby ti to neustále aj on dokazoval. Jasné, že ťa má rád, len proste nevie žiť tak, ako by si ty chcela, aby žil. Ak ti vadí, čo robí, tak mu to povedz, urči si pravidlá, koniec koncov, žije pod tvojou strechou, a je preto povinný dodržiavať určité pravidlá. Ak si to ale nikdy nechcela a zrazu chceš, nediv sa, že sa nič nedeje.
Lásku dať nevieš, vieš len poradiť. Ale ak on radu odmieta, je to jeho voľba a je na tebe, či ťa to bude trápiť a zožierať alebo pochopíš, že kde sa nedá, sa proste nedá. A nebudeš strácať vlastnú silu a vnášať tak do okolia okrem synkovej depresie aj ďalšiu, a to svoju. To vám nijak nepomôže, ani jemu a a ani tebe. :o) Takže buď milá, buď príjemná, var, per a upratuj, ale sama kvôli sebe a nie kvôli druhým. Takto sa prejavuje láska, nie klopaním na dvere a domŕzaním, čo bude papať? ;o)

Delete

Rodičia mu nepomôžu! A preto nemôžeš ani ty. Vieš každý človek je jedinečný a neviem ti presne napísať čo potrebuje tvoj syn a koľko toho potrebuje. Nevidím do neho a jednoducho ti to nepovie nikto...dokonca ani on sám, pretože to sám nevie.

Chyby človek nerobí, robí len rozhodnutie, ktoré v danom okamihu považuje za tie najlepšie. Nikde si chybu neurobila no tvoj syn možno potreboval niečo viac a možno niečo úplne iné v detstve a preto tým teraz nedisponuje. Život človeka nemôže byť presne napísaný tak ako sa od neho očakáva, že by mal žiť. Možno je v tom trošku rebélie ale je to tak. Ja ti naozaj neviem poradiť so šúpaním zemiakov alebo s tým ako mu máte prejaviť lásku. Viem len to, že od vás tú lásku nechce. Tú lásku musí dostávať od niekoho zvonka, od niekoho kto ho bude úplne rešpektovať, milovať, kto mu bude bezhranične dôverovať a ak nikto taký nie je tak žije sám vo svojom svete a nikto sa tam jednoducho nedostane. Mám ti poradiť no ja nepoznám odpoveď ani na to, čo chýba mne...najskôr to čo som vymenoval.

Napíšem ti len jedno...človeka nikdy nemôžeš nútiť ísť k lekárovi...je to z jeho strany považované za zradu a možno preto ti už nedôveruje a radšej je sám. Neviem to napísať inak ale cudzí človek nikdy nikomu pomôcť s niečím takýmto nedokáže. Len do neho nacpú tabletky, nakreslí strom a pošlú ho kade ľahšie.

Ono to chce čas ale on potrebuje stretnúť niekoho, komu by opäť mohol dôverovať keďže rodičia to rozhodne nie sú. To je celé...viac ti neviem poradiť...

možno ti toto pomôže pochopiť prácu lekárov www.youtube.com pýtal som sa v tejto téme či sa niekto z niečoho takéhoto vyliečil a nik neodpovedal takže na tom asi niečo bude. Je určite zdravý len mu niečo chýba a ja naozaj netuším čo potrebuje. Len viem jedno...moja mama si tiež myslí, že ma pozná a pritom nevie o mne vôbec ale vôbec nič. Ľudia radi nosia masky.

mrvamrva

Delete...

Asi je to tak, ako si pisal, ze nedokaze nic prijat, a to si mi pomohol, v pochopeni...

Je asi nezmysel, brat veci, v globale zauzivane, je asi spravne sa pozerat na to tak, ze cokolvek urobim, nebude to prijimane pozitivne, ale potom co dalej..

mrvamrva

Predchadzajuci prispevok je odo mna, mrvamrva, prepacte, stale neviem presne, ako tu fungovat, takze dakujem kazdemu za prispevok a porozmyslam, ani nie, kde som urobila chybu, lebo to uz je jedno, ale co mam robit, dalej, vsimat, nevsimat, ....

delete

kazdemu dakujem, za prispevok, a kazdy si precitam, ked bude klud, lebo vsetci mate v niecom pravdu....

Pre teba delete...

Hovoris, ze si tym sam prechadzas, mam niekolko otazok:

Pises, ze moj syn potrebuje poct lasky, a ja sa snazim....ako dat niekomu najavo, ze ho milujem, lebo ozaj ho milujem, ked ho nesmiem objat?

Ako dat najavo lasku, ked akykolvek prejav, je len formalita:

Priklad, urobi skusku, a my s jeho otcom napiseme sms, telefon nam nedviha, a ak dvihne, volame nevhodne, lebo sme ho zobudili, na internate...
Ked pride domov, (nikdy nevieme kedy,) zhodi kabele, vyjde hore na poschodie a smerom po schodov mi povie tri vety, a nesmiem ho vysrusovat...
Zaklopkam, slusne sa spytam synku si hladny, mam ti nieco doniest? (on s nami uz dlho nestoluje, jedava v izbe) a dostane sa mi,...kolkokrat som ti povedal, ze ked ti poviem, ze nic nepotrebujem, tak nic nepotrebujem, este si tu? chod prec..
a tak ho dva dni nevidime, v noci si chodi jedlo doslova ukradomky ...

Tak mi delete porad, aky sposob lasky...a co robit

Lebo druhy den vstane usmiaty, treti mi povie, lebo doma nerobi nic, na prosbu, aby mi osupal zemiaky, ze on neje ani salat majonezovy, ani rezne a ani kapustnicu, lebo on nesmie zemiaky v ramci nejakej diety, (a v noci si objedna pizzu) a ja som zufala, lebo je to blbost, a on sa nepohne...
o 4 rano zmizne a povie, bol som pomoct kamaratovi, nikomu nic nepovie...
atd

tak mi delete povedz, ako mu mam lasku prejavovat, ked neviem, ci je blazon, alebo si zo mna robi srandu, a potom si poviem ze nie, lebo sa na mna diva uplne vazne a blaboce detinske hovadiny, a proste argument, ze mi nemoze pomoct pri vareni, lebo on to neje, ale zaroven o dve hodiny pride, mami, ta tvoja ruka, slub mi, ze pojdeme spolu k lekarovi, odveziem ta....

Tak mi delete povedz, ako, co, a kolko?

Delete

Áno, každé dieťa je iné a ak dala všetkým rovnako tak možno práve to jedno potrebovalo niečo iné..možno viac lásky, istotu, dôveru

Možno naučiť toho človiečika aj prijať, nielen dávať.

Možno mal okolo seba veľa lásky ale jednoducho nedokáže nič prijať či dokonca zdieľať. Možno píšem veľmi všeobecne ale jej syn si musí pomôcť v prvom rade sám! No aby tak urobil a dokázal sa vôbec pohnúť, tak potrebuje impulz. Niečo čo mu zmení život...

Istotu, dôveru, lásku, nádej...potrebuje sa cítiť bezpečne a milovaný. Ale nie takto...musí dostávať oveľa viac všetkého ako ostatní, pretože ostatní už idú...a on leží a na zdvihnutie človeka treba viac energie ako na postrčenie.

majus1463

neda sa merat vsetko tymto metrom,ale je to tvoj nazor..matka vychovala rovnako s laskou tri deti,velmi dobra dusa,laskava,a kazde je ine,jeden syn je akoby nie jej,srdce jej puka,ako sa trapi koli nemu,myslis ze je to preto ,ze jemu dala menej lasky?v tomto pripade vobec nie

Delete

Niekto nedokáže prijímať, pretože nemá. Ak nemám dostatok lásky a niekto sa do mňa zamiluje tak je to nemožné opätovať, pretože jej nemám dostatok. Najskôr musí ten niekto získať a až potom, keď bude mať navyše dokáže dávať.

Čiže ak niekto nemá lásku a nedostával ju v takom množstve ako potreboval...kedykoľvek počas vývoja...keď jej nemá dostatok tak nevie tú lásku ani prijať!!!

Musel by mu ju niekto nanútiť alebo mu jej dať toľko, koľko bežný smrteľník nemá. A ak má tak jej nemá dostatok, aby pokryl potrebu aj niekoho iného.

Ľudia dávajú ale potrebujú zároveň aj prijímať. Ak sa niečo pokazí a človek zabudne prijímať tak dostáva zbytočne. A ak by aj prijal a mal dostatok tak... Potrebuje pri sebe bytosť, ktorá by od neho nechcela na oplátku nič.

Lenže ľudia sú sebeckí všetci a s takouto nezištnosťou som sa ešte nikdy nestretol.

Píšem svojsky ale snáď sa niekto z toho vysomári :)

Prečo nevie človek prijať a precítiť?? Návody či už z detstva alebo opakovanie po ostatných. Nevie to, pretože to nikde nevidel a nikto ho to jednoducho nenaučil.