Nebavi ma žiť...

Príspevok v téme: Nebavi ma žiť...
bez_duse

Ahojte,

asi ma tu veľa ľudí skritizuje, ale aj tak to skúsim..predsa len negatívne odpovede môžem odignorovať a za každú podporu či dobrú radu budem vďačná.
Takže môj problém je, že už niekoľko rokov ma nebaví žiť, stále si hovorím, že sa to zmení, že niečo vymyslím, že sa niečo stane, ale nič, je to len čoraz horšie...
Som zdravá, mám kde bývať, mám čo jesť...mám vlastne toto všetko, ale nemám nič :( a uvedomujem si, že za všetko si vlastne môžem sama, no neviem to nijak zmeniť ani sa nijako postaviť na nohy, pretože moje myslenie je už na bode mrazu a totálne zlenivelo...a môžem si povedať čokoľvek, odpoviem si, že na čo keď aj tak ma to nebaví...
No takže čím môže byť ovplyvnená moja nechuť žiť: v prvom rade je to určite nezamestnanosť, ďalej vo vzťahu tiež nie som šťastná, mám len jednu kamarátku, žiadnych iných priateľov, ak bola aj príležitosť, nemala som chuť, radšej sa ľuďom vyhýbam, nemám žiadne záujmy, nič čo by ma bavilo...chcem sa zamestnať, ale nič neviem, školu mám, ale tá bola len z donútenia, takže je to len papieri, jazyk som mala niekoľko rokov, ale všetko som zabudla...a jazyky všade potrebujú...ale ja už nemám silu sa niekam prihlásiť, zase sa začať učiť...celé dni by som prespala, môžem spať 4,6, 8 alebo aj desať hodín, no som stále unavená a spala by som, z toho mám najväčšie potešenie, keď si lahnem a viem, že za chvíľku nebudem vedieť o živote...neviem sa už tešiť z ničoho....
keď výdem von a obzriem sa okolo seba, všetci sú na mňa až priveľmi dokonalí, všetci vzdelaní, rozumejú svojmu odboru, vedia minimálne dva jazyky a ja?? pripadám si ako keby som vyšla len základnú školu...a neviem ako ďalej...prihlásiť sa na nejaký kurz by možno bolo riešenie, ale čo dovtedy??? čo dovtedy kým sa ho naučím?? a aj to s odporom, lebo vôbec to nie je to, čo chcem, ale len preto, že musím...preto, že táto doba to vyžaduje..:( tak je to so všetkým...robím všetko len preto, že musím, nie, že chcem....a aj to je problém, čo ja vlastne chcem? zomrieť, to by som si najviac želala...psychológovi určite nepôjdem ani predpisovať si nejaké tabletky....ale ja naozaj neviem ako sa z tohto vyhrabem, je to už priveľmi dlho, aby som sa z toho dostala jedným šupom :( pomaly každý deň len plačem...je mi z toho zle...prosím dobré duše o rady, ale asi som beznádejný prípad :(

jarunka50

ahoj ja som natom podobne ako ty lenze mbe ludia ublizili,tiez su dni ked ma nic nebavi,starala som sa o muzovu nevlasnu dceru,mater od nej odisla ked mala 7 rokov,len po chlapoch behala,decko nolo stsle v nemocni na infuziach,od malicka ako zapistala isli sa z nej zblaznit mala 12 rokov a robila to furt,znicila mi zivot,dva krat dom uz bola jednou nohou v hrobe zachranili ma v poslednej minute,svokra mi robi sustavne nervy,montuje sa mi do vsetkeho,hadame sa koli nej furt,ked som muxovi povedala ze malej dala do skolky spinave ponozky aj teplacky lebo sa jej tazi prat,tak ma udrel,nekomunikujem s nim ani s nimi,mam za sebou uz dve operacie,z tej druhej som este neni ok,kontroluje mi postu kolko mam na ucte penazi

LadyOpium

ja tiez rada spim:) ale to prebudenie je horsie-do reality...ani to zaspavanie neni bohvieco zakazdym ked zalahnem, placem, ze preco som taka slaba a neviem sa udrzat hore ked spim 15-16 hod. denne a teda tolko co som hore by som mala spat a nie takto!!! kavu je nezmyselne pit po zobudeni lebo spim poobede do 16:00 a rano by som si aj dala ale co z toho ked aj tak poobede zaspim lebo som najedena a taha ma to do spania,takisto nevladzem...prihlasila som sa na pedagogiku neviem ako sa budem koncentrovat na ucenie, neviem, ci to ma zmysel, ale nechcem zas cely zivot prespat, ani nechcem umriet, nechcem nic, leviem, co mam robit...studujem anatomiu-koli specialnej pedagoicke a socialnej praci aj psychiatriu a neurologiu teda aj posobenie liekov na cloveka ale nenasla som ziadny liek, ktory by nebol navykovy a zaroven ani silny lebo ja viem zaspat len mi to dlho trva KED SOM TAK DLHO HORE...NO POSLEDNE DVA DNI MUSIM SPAT S TABLETKOU...NAKONIEC ESTE OSTANEM AJ ZAVISLA NA HYPNOTIKACH A ZAS SKONCIM NA CVOKARNI..UZASNA VYGLIADKA... neznasam sa za to...

lenze milujem spanok

bez_duse

korel no tak vidím aspoň, že nie som sama...ja mám už po VS, ale tiež to bolo len kvôli rodičom..taktiež ma už napadlo odísť preč, ale sama sa bojím a nemám odvahu a partner by nešiel, lebo tu má dobrú prácu...ja mám cieľ jedine si nájsť prácu, ale aj to lebo musím a je to potrebné na prežitie...:(( a ani to sa mi nedarí...

korel

Ahoj bez_duse, asi ti to veľmi nepomôže ale som momentálne na tom rovnako ako ty... Nič ma nebaví, nič neviem, nemám žiadny cieľ a tiež som nespokojná vo vzťahu... Ja ešte študujem na VŠ, ale len kvôli rodine a nemám vlastne čo iné. ..jediné východisko pre mňa vidím zbaliť sa a ujsť z tejto depky niekam do zahraničia pracovať.. lenže ťažko sa na niečo také odhodlam..takže neviem:(

cosinusx

@držím palce, aj ja ti drzim palce a nech sa ti dari:) mozno je aj to pravda, ze cvokneme aj z toho ze sa mame prilis dobre a mame prilis vela volneho casu kedy mozeme rozmyslat o nezmysloch:) keby sme museli kazdodenne a aktivne usilovat o svoje prezitie tak by sme asi v konecnom dosledku fnukali ovela menej.. nebol by na to cas a kazdu sekundu pohody a kazdu drobnost ktora by sa objavila v nasom zivote by sme si vedeli nesmierne vazit a vychutnat..

bez_duse

ahojte,

rita keby nemám rodičov, tak by som si to už dávno niekde hodila, len teraz som tu len kvôli nim :( ja naozaj neviem aké je riešenie...čo máme spraviť, koľko máš rokov? a ty buď aspoň rada, že máš prácu, ja neviem nič, tak ani prácu nemám :(

mimula, ďakujem, nečakám a ani nechcem, aby ma tu ľudia čičikali a ľutovali, nemám 5 rokov a som si toho vedomá, tak isto viem aj o pohybe, ktorý vytvára endorfíny, pocity šťastia, ale mne bohužiaľ nepomáha ani to, skúšala som korčule, ale vždy to bolo len na silu a nie sú to len výhovorky...a teraz v zime naozaj neviem čo by sa dalo a sama sa neodvážim nikam ísť, pretože mám fóbiu už takmer zo všetkého..zo všetkého sa trasiem, či idem do autobusu, či do obchodu, keď sa s niekym rozprávam, nemôžem komunikovať do očí...som bojazlivá, hanblivá, nemám žiadne sebavedomie, zo všetkého mi búši srdce, aj keď nechcem a nič ťažké a zložité ma nečaká, no ja sa roztrasiem a neviem to ovládať...

LeilaTox presne píšeš ako ja, teda akurát ja nemám bulímiu, ale inak všetko sedí :( mňa tak isto tento život nebaví..a ty môžeš byť rada, že ťa na nejaký pohovor vôbec pozvú :( ale mňa ani to nie...

muzazenask no bohužiaľ ja bývam na západnom sk, takže to je ďaleko ísť do prešova :(

Maros111 keď ja nechcem, aby sa niekto dozvedel, že som išla k psychológovi a čo ja viem, ešte ma aj začnú označovať za cvoka alebo keď nie cvok, tak simulantku...tak preto ja tam nechcem :(

držím palce..no si v naozaj ťažkej situácii a do všetkého prinútený...je mi to ľúto a tak by som nám chcela všetkým pomôcť...no ja neviem ako...celá táto doba, aby bola len o tom, že všetko musíme a nie, že CHCEME a že nám to dáva zmysel a šťastie do života :(((

držím palce

Ako tu bolo písané , najviac si sama pomôžes aktivitou. Ja som mal podobný problém pred tromi rokmi. Ja som sa tiež iba ľutoval , vylihoval som doma , až prišiel problém keď sme prišli o strechu nad hlavou , mamka si nevedela pre vysoký vek najst pracu A dlh na nájomnom skončil U exekútora. Rýchlo sme si našli za posledné peniaze podnájom , mal som na výber buď budem na ulici alebo začnem makať !!! Tiež som si chcel zobrať život , aj teraz na to stále myslím , keď musím byť V práci od rána do večera aby som utiahol podnájom A dlhy z minulosti.

Maros111

Urobila si dobre, ze si sa zverila aspon tu.

Mas uplne klasicke symptomy depresie, to ti mozem uplne fundovane povedat, pretoze viem o com hovoris.

Skus si o tom nieco precitat. Tvoj postoj k liecbe je zatial negativny, ale poviem ti, ze psychiater ti dokaze velmi pomoct. Nema zmysel to odkladat. Ak ti doktor/ka nasadi liecby o dva tri mesiace budes na vec pozerat zdravsie, budes mat viac sily, radosti aj chuti zit a to si zasluzis.

Nechat si pomoct nie je ziadna hamba. A okrem toho, tie pocity viny, a to ze si za to vsetko mozes sama su klasickym priznakom depresie. Samozrejme, ze za to vobec nemozes.

Drz sa, a napis este.

muzazenask

ahoj bez_duse chcela by som sa ta spytat odkial si z akeho si mesta ci to mas daleko do Presova chcela by som ti pomoct ale bolo by to najlepsie osobne lebo toto bude chciet aj viac casu