Ahojte rozpisem vam moj pribeh, zoznamila som sa s clovekom o 4 roky mladsim, uzasný bol, sexi, chytrý, inteligentný, vtipný...nenormalne dokonaly chlap....prve mesiac to bolo fajn, tvrdil mi ze ma velmi lubi,ale bohuzial ja som k nemu az taku lasku necitila...rozisla som sa s nim, vtedy mi pisal,ze to chce vratit spat a pod. Po pol roku som sa k nemu vratila znova a tentokrat som to bola ja co sa totalne zalubila....lenze zacalo sa peklo....stale to bol sexi , vtipný chlap, mozem povedat, ze vzdy sa o mna pekne staral, pomahal mi, snazil sa...ale, zrazu sa zmenil...kazdý robime chyby aj ja som niekedy hystericka krava...ale co on robil?? ...napr. pohadali sme sa a ja mu kludne hovorim, ze nech si to odkomunikujeme v klude...neeee on zacal zjapal ,ze chce byt sam mam odist prec, lebo zavola na mna policiu. Prisla napriklad dalsia hádka : vtedy bez slova vstal a odisiel, týžden som ho nevidela, co asi sedel doma sfučaný...potom sa vratil s prosikom, ze sa polepsi a ze chce vyhladat pomoc, ze ma problem z detstva, otec bol „despota“ zacal chodit na terapie, hovoril mi pribehy co tam robia, ako sa rozpravaju a pod. neskor som zistila, ze to bolo cele klamstvo ! on si to vymyslal nikam nechodil!!! Nasledovali dalsie hadky, kde po mne vrieskal , popripade mi oplul koberec ! Nechapala som....chvilu som si myslela, ze to ja som ho nejak vyprovokovala, ze to on kvoli mne je taký....Nadaval mi ked som chodila von s kamoskami, ze sa kurvim, potom zasa, ze to tak nemyslel, nech mu prepacim....Presla ista doba a nastahovala som sa k nemu, vtedy sa zmenil.....(asi preto, ze ma mal pod kontrolou) bol to zasa moj priatel, do ktoreho som sa zalubila a nie hysterický pako. Vsetko sa zdalo byt fajn 8 mesiacov bolo idealnych, nechapal som,ze zrazu je to tak super...Zacala som si zacala hladat inu pracu, kedze v tej mojej uz mi to liezlo krkom....chvilu asi mesiac som bola doma, nez som si nasla novu pracu...a za ten mesiac,sa zacalo zasa ine obdobie, ktore som predtým unho nezazila a to som si myslela, ze uz som pri nom myslela, ze ma uz nic neprekvapi....Zrazu to bola len sama buzeracia, cele dni sa flakas , uprac hento, prosim ta umy tamto, kedy umyjes dlazku? , v ladnicke nic nemame, upratovacka by ma vysla lacnejsie, nechuti mi co varis.... (ale to nebola pravda, upratane a navarene vzdy bolo) vtedy mi zacalo dochadzat, ze ten clovek si ma asi nevazi, zostala som zasa len sokovana. Prestala som sa s nim rozpravat, chcela som byt sama, prestal ma zaujimat a v hlave som len rozmýslala, kedy od neho odidem.....Prisla dalsia hadka a vtedy som to urobila, zbalila si veci a odisla od neho...a on? Este mi pomohol sa zbalit !!!! potom sme si este vymenili par sms o tom, ze sak je to tak lepsie a ze on mi uz nebude pisat,aby som sa z neho teda skoro dostala....obratil to teda na to, ze akoze on je ten, co ma nechal...odvtedy su to 3 mesiace...neviem o nom nic....Toho cloveka po 3 rokoch, nezaujima ci vobec zijem, ako sa mam, aspon ukoncit to v dobrom a nie tak v zlom, uzavriet to vyrozpravat si to....nechce....Debilna otazka, ale preco mi chýba???? Preco nanho myslim a mam taký debilný pocit, ze to nie je ukončene? Preco sa neviem pohnut dalej?
Prepacte za dlhý pribeh
Rozchody a návraty - prepacte za dlhý pribeh
bud rada, ze si rada a neries.
fúha, no podľa ti ale totálne chýba sebaúcta :(
A že ti chýba, no veď človek môže mať rád aj ľudí, ktorí mu ublížili. Predsa si s ním bola nejaký čas a bol súčasťou tvojho života. Ale mám pocit, že u teba bude ešte dôvod ten pocit menejcennosti a aj keď bol k tebe odporný, predsa ťa chcel, žiarlil na teba a to ti asi v určitom zmysle dodávalo dobrý pocit, že niekto ťa chce pre seba...
Každopádne nechápem ako môže niekto ostať vo vzťahu, kde si nadávajú ako to opisuješ. Celkovo čo ti robil, nechápem, že si sa k nemu nasťahovala. Teda chápem to jedine ozaj ak máš veľmi nízke sebavedomie lebo to vedie ľudí ku všeličomu nemúdremu a sebazničujúcemu.
Nieco podobne som zazila,naozaj aj taky existuju.Mozno ma nejaky problem,ale s tym mu nepomozes musi sam chciet to zmenit.
wreck :D
K autorke témy: prepáč ale ja som sa ešte s hysterickým mužom nestretla - len s takými, ktorých ženy provokovali a privádzali do šialenstva a následne reagovali tak ako ty opisuješ.
vo wreckovi je sice kus zeny, ale inak je stastnym majitelom sikovneho bimbasa. ;)
snad ti to pomohlo, no.
Wreck to naozaj veľmi pekne napísala a ja už len doplním. :o)
Tým, že si niekomu otvorila svoje srdce a začala si s nim kráčať spoločnou cestou, v tom istom momente ste začali medzi sebou stavať most. Most, tvorený spoločnými spomienkami, tvojimi spomienkami o ňom. A ten je už raz postavený a aby držal, lepila si ho vlastnou dušou, do každej spomienky si vkladala samu seba, lebo si ju ty tvorila a ty prežívala. Teraz sa snažíš ten most zlikvidovať, ale likviduješ tým samu seba, rozumieš? Každou jednou novou spomienkou ho totiž nebúraš, ale naopak, posiľňuješ a tak je tvoja bolesť stále väčšia. Most sa zničiť nedá, ale dá sa ho prestať stavať ďalej a niekde inde začať nový. Máš okolo seba celý svet, 7 mld ľudí na spoznávanie, tak otoč svoju pozornosť k nim a nechaj minulosť minulosťou. Pouč sa a dalej už nerieš, čo by bolo, keby bolo. :o)
Wreck -strasne pekne si to napisala
Ano, je jasne, ze z jeho pohladu to moze byt uplne inak....ja sa tu nebijem za svoju pravdu....samozrejme aj ja som chyby urobila,ale nikomu som neopluvala koberec, na nikoho som nesla volat policiu...to boli extremy a dovolim si tvrdiť, ze naozaj v týchto pripadoch si to nedáva, za vinu sebe, ze naozaj sa choval niekedy tak zle, ze ma to zranovalo....samozrejme vo vztahu robia chyby vzdy dvaja, ja si svoje priznam,ale nikdy to nebol ziadny extrem...a mnoho veci som si radsej nechala pre seba,aby som ho radsej nevytocila....Ja mu nepisem, ani nevolam...len je to zvlastne, ze po 3 rokoch zrazu ostalo take ticho,ako keby sa pod nim zem prepadla....
potrebovali by sme pocut aj druhu stranu, ale aj tak je hladanie odpovede na otazku preco nezmyselne. nerob to. zober to len ako skutocnost, ktora nastala. pride mi to ako vztahova verzia stokholmskeho syndromu. biju sa v tebe nepekne spomienky s iracionalnou tuzbou byt zase s nim, lebo ved boli aj pekne veci, ku ktorym by si sa rada vratila. to ta nuti davat si otazku preco, aby si sa z toho boja vedela dostat von. aby si tvoj mozog dokazal utriedit prezite udalosti sposobom, ktory ti dava zmysel, ktory ta uspokoji.
ale to sa asi nestane, lebo tak to nefunguje. ak sa chces odputat, musis prerusit kontakt. snazit sa pri kazdej myslienke na navrat samu seba presvedcit, ze by sa nic z jeho strany nezmenilo. predstav si samu seba o 10-15 rokov a ake by to bolo stale toto zazivat.
do istej miery budes vzdy pochybovat, ci si urobila maximum co sa dalo. ci ten jeho hnev bol naozaj spravodlivy, ci to jedlo bolo naozaj take nechutne, ci by vase obydlie nazval upratanym aj nezavisly pozorovatel, atd. nikdy to uz nebudes vediet uspokojivo rozhodnut. a je to prave tento moment pochybnosti, ktory ta mata a mozno podvedome akoby nuti chciet dalsiu sancu, aby si dokazala, ze to tak nebolo.
zdovodni si tohoto chlapa sama pred sebou ako svoj omyl. presvedc samu seba, ze mas na viac. a najma, bud rada, ze to prislo po tak kratkom case. pretoze po 5-10 rokoch ta ta bolest tak dusi, ze ti je protivny aj slnecny svit, ktory ta rano postekli na tvari, nieto este vedomie, ze musis prezit zas jeden cely dalsi den.
3mesiace sme od rozchodu, 3 roky sme spolu boli....na zaklade coho usudzujes, ze sme rovnakí? pisem veci tak ako ich vidim ja,mozno on ich vidí inak....ale sudit, kto z nas je vacsi hysterik,alebo ci sme rovnakí a nasli sme sa...neviem....nemyslim si,ze to tak je..napisala som len jednu vetu o tom,ze asi aj ja som sa niekedy spravala hystericky,ale tak mám si od neho nechavat skakat po hlave? jasne, ze sa zachovam ako on, ked akcia vyvolava reakciu
