Rozchody a návraty - prepacte za dlhý pribeh

Ahojte rozpisem vam moj pribeh, zoznamila som sa s clovekom o 4 roky mladsim, uzasný bol, sexi, chytrý, inteligentný, vtipný...nenormalne dokonaly chlap....prve mesiac to bolo fajn, tvrdil mi ze ma velmi lubi,ale bohuzial ja som k nemu az taku lasku necitila...rozisla som sa s nim, vtedy mi pisal,ze to chce vratit spat a pod. Po pol roku som sa k nemu vratila znova a tentokrat som to bola ja co sa totalne zalubila....lenze zacalo sa peklo....stale to bol sexi , vtipný chlap, mozem povedat, ze vzdy sa o mna pekne staral, pomahal mi, snazil sa...ale, zrazu sa zmenil...kazdý robime chyby aj ja som niekedy hystericka krava...ale co on robil?? ...napr. pohadali sme sa a ja mu kludne hovorim, ze nech si to odkomunikujeme v klude...neeee on zacal zjapal ,ze chce byt sam mam odist prec, lebo zavola na mna policiu. Prisla napriklad dalsia hádka : vtedy bez slova vstal a odisiel, týžden som ho nevidela, co asi sedel doma sfučaný...potom sa vratil s prosikom, ze sa polepsi a ze chce vyhladat pomoc, ze ma problem z detstva, otec bol „despota“ zacal chodit na terapie, hovoril mi pribehy co tam robia, ako sa rozpravaju a pod. neskor som zistila, ze to bolo cele klamstvo ! on si to vymyslal nikam nechodil!!! Nasledovali dalsie hadky, kde po mne vrieskal , popripade mi oplul koberec ! Nechapala som....chvilu som si myslela, ze to ja som ho nejak vyprovokovala, ze to on kvoli mne je taký....Nadaval mi ked som chodila von s kamoskami, ze sa kurvim, potom zasa, ze to tak nemyslel, nech mu prepacim....Presla ista doba a nastahovala som sa k nemu, vtedy sa zmenil.....(asi preto, ze ma mal pod kontrolou) bol to zasa moj priatel, do ktoreho som sa zalubila a nie hysterický pako. Vsetko sa zdalo byt fajn 8 mesiacov bolo idealnych, nechapal som,ze zrazu je to tak super...Zacala som si zacala hladat inu pracu, kedze v tej mojej uz mi to liezlo krkom....chvilu asi mesiac som bola doma, nez som si nasla novu pracu...a za ten mesiac,sa zacalo zasa ine obdobie, ktore som predtým unho nezazila a to som si myslela, ze uz som pri nom myslela, ze ma uz nic neprekvapi....Zrazu to bola len sama buzeracia, cele dni sa flakas , uprac hento, prosim ta umy tamto, kedy umyjes dlazku? , v ladnicke nic nemame, upratovacka by ma vysla lacnejsie, nechuti mi co varis.... (ale to nebola pravda, upratane a navarene vzdy bolo) vtedy mi zacalo dochadzat, ze ten clovek si ma asi nevazi, zostala som zasa len sokovana. Prestala som sa s nim rozpravat, chcela som byt sama, prestal ma zaujimat a v hlave som len rozmýslala, kedy od neho odidem.....Prisla dalsia hadka a vtedy som to urobila, zbalila si veci a odisla od neho...a on? Este mi pomohol sa zbalit !!!! potom sme si este vymenili par sms o tom, ze sak je to tak lepsie a ze on mi uz nebude pisat,aby som sa z neho teda skoro dostala....obratil to teda na to, ze akoze on je ten, co ma nechal...odvtedy su to 3 mesiace...neviem o nom nic....Toho cloveka po 3 rokoch, nezaujima ci vobec zijem, ako sa mam, aspon ukoncit to v dobrom a nie tak v zlom, uzavriet to vyrozpravat si to....nechce....Debilna otazka, ale preco mi chýba???? Preco nanho myslim a mam taký debilný pocit, ze to nie je ukončene? Preco sa neviem pohnut dalej?
Prepacte za dlhý pribeh 