Ahojte, potrebovala by som poradiť. Mám taký problém - som v prvom semestri na vš, dostala som sa sem ako jedna z mála (kvôli talentovkám) lebo na strednej som bola medzi najlepšími a teraz zisťujem, že skoro všetci terajší spolužiaci sú lepší než ja. Neviem sa s tým zmieriť. Škola má úplne prestala baviť (to aj kvôli systému aký tu je), lebo som sa sem hlasila len aby som si dokázala že na to mám, že ja sa tam dostanem a basta. Teraz viem, že skúšky neurobím a rada by som išla študovať to čo ma baví (na inú školu), lenže tam už študujú nejaký nejaký moji spolužiaci zo strednej a mne akoby moje "ego" nedovoli sa "ponížiť" alebo čo.Nedokážem si predstaviť že oni budú druháci a prváčka. Chcem si tam podať prihlášku lebo môj dúfam, že mozog mi to hovorí ale nedokážem to. Niečo mi v tom bráni. A vôbec neviem ako to riešiť. Začínam by ť totálne zúfala ... Prosím pomôžte (ak ste niekto niekedy bol v podobnej situácii)
Problém s mojim egom
ah krasne si to opisala ten problem:),,, PYCHA PREDCHADZA PAD nuz .. akoze, neboj sa, to sa stava, ze clovek skor mysli na spolocensky status a postavenie ako na ''skutocne zaluby'' .. funguje to tak so vsetkym - vyber partnerky, povolanie, miesto bydliska .. jednoducho, je tazke vyrovnat sa s niecim takym, ako prijat to, ze nie si vynimocny genius, ale len v podstate priemerna .. nuz, mne sa to stalo tiez,, .. co ti moze pomoct je, nahliadnut do svojej predstavy o buducnosti -- kde sa vidis o 3 alebo 5 rokov? .. a tam kde sa vidiis, tak za tym chod postupnymi krokmi a nesnivaj uz o tom.. ..pozri uvidis po prvom semestri, ak ta vyhodia,, tak chod na pol roka do zahranicia, naucis sa jazyk, prides na prijimacky na priemernu skolu, a jendoducho to prijmes no .. ak ta nevyhodia, tak makaj dalej:)
Podľa toho, čo píšeš, to vyzerá, ako by si podľahla momentálnemu trendu: ako keby ti nezáležalo na tom, aby si robila v živote to, čo ťa baví, ale aby si sa udržala "in". Šla si na školu preto, lebo to bolo pre teba výzvou, a nie pre vidinu, že to, čo vyštuduješ, bude tvojím povolaním, ktorému sa budeš venovať celý život. A to sa ťahá s tebou stále. Neustále sa porovnávať s ostatnými a snažiť sa ich predbehnúť nie je dobrá motivácia na to, aby si človek splnil skutočné ciele. Chceš celý život súťažiť vo veciach, ktoré ťa nebavia, len preto, aby si bola na nejakom rebríčku o stupienok vyššie? A čo keby si skúsila robiť niečo, čo ťa naozaj baví, a pritom o tom nemusí nikto vedieť, iba ty a tvoji blízki, ktorí ťa majú naozaj radi preto, aká si a čo dokážeš, a nie preto, koľká v poradí si bola. Zamysli sa nad sebou a skús nájsť v sebe niečo, čo by stálo za to, aby si sa tomu venovala. Ak ťa táto škola a jej program nebaví, je vždy čas opustiť ju a začať študovať celkom iný odbor - pre seba samú, a nie pre tých ostatných. Veď si ešte mladá, a nikdy nie je neskoro začať odznova.
no neviem či ti pomôžem. Či si si to uvedomila alebo nie, tak máš nízke sebavedomie zrejme. Totiž takí ľudia si potrebujú niečo dokázať a hrozne sa boja poníženia, lebo nemajú istotu v svojej hodnote, dostatočnosti.
Takže mohlo by ti pomôcť toto uvedomenie a tak hľadať cestu ako sa prijať a vnímať svoju hodnotu nie v porovnaní s inými, teda, že si dostatočná len keď si lepšia v porovnaní s inými, ale hodnotu nezávislú od iných.
A tiež by ti mohlo pomôcť, že nie všetci ľudia majú takýto pohľad na druhých. Teda, že ak sú iní v niečom menej úspešní tak sú nuly a preto sa nad nich povyšujú.
V určitom zmysle chápem tvoju dilemu, ale zamysli sa nad tým, aké je to hlúpe. Že kvôli tomu ostaneš na škole z ktorej nič nebudeš mať?
No a skús tiež popracovať na tom, aby si sa sama nepovyšovala nad druhých, teda aby si vnímala ich hodnotu a neporovnávala vkuse, že kto z vás z toho vyjde lepšie. To je také detské správanie, a ty chceš byť predsa lepšia tak buď lepšia v tom, že budeš vyspelá ;)
