Ahojte
Mám priateľku z ktorou som už skoro 4 rok a stále sú v našom vzťahu hadky. Vždy som sa snažil byť ten rozumný a snažil sa tomu predísť ale s jej povahou to skrátka nešlo. Problém je v tom ze si nevie priznať chybu je pyšná a keď chcem s nou niečo riešiť tak to nedokáže buď je ticho alebo na moju otázku odpovie otazkou. Najhoršie na tom je ze sa dokáže pohadat za takú obyčajnú a smiešnu vec ze mi je z toho až do placu. Potom to vždy dopadne tak ze sa nevidíme niekoľko dní alebo tyzdnou a čaká ze sa jej ozvem a budem sa omluvat . Takto to je celý čas čo sme spolu vždy keď niečo pokazila tak sa zdula otočila to na mňa a ja hlupák som jej vyvolával a omluval sa jej a to som sa sám seba pýtal za čo som sa vlastne omluval keď ze som nič nespravil. Keď aj niečo riešim a pýtam sa jej pri hádke na niečo vždy je ticho a len plače keď už na ňu zatlacim a dozadujem sa odpovede tak od zlosti vybuchne a je to ešte horšie . Nikdy sa nesnazila počas hádky zachraňovať situáciu len sa snažila všetko otočiť na mna. Ja ju ľúbim len už takto nevladzem mám pocit ze si je so mnou veľmi istá a ze nech sa stane čokoľvek tak si myslí ze tu budem vždy prenu . Už to bolo tak ze sme sa skoro rozišli ale vždy sa to nejako dalo do poriadku ale vydržalo to chvíľu . V poslednej dobe je to zlé a ja rozmýšľam nad rozchodom všetci moji známi aj rodina mi hovoria aby som to ukončil a hovorili mi to už pred rokmi ale ja to neviem spraviť cítim ze by som mal ale mám s tím problém čo mám robiť . Prečo nechápe ze sa nechcem hadavat a nedokáže riešiť somnov problémy bez hádok . Za každú odpoveď vám ďakujem.
Lubim ju, ale nevládzem sa už hádať
Hmmmmm.. ano bolo tu povedané že najlepšie pre änás.tieto typy žien-ludí) je že dostaneme facku. To je pravda tomu verím pretože kolkokrát ked už aj moj priatel straca trpezlivosť a prestane sa mi doprosovať, zrazu ignoruje vtedy sa akoby uvedomím a pochopím že som prestrelila.. maoam dakujem. moja sebaucta je dosť nízko zrejme je to tým že vyžadujem aby sa mi stále dobíjal a tak. Tak isto suhlasím aj s doubledogom že treba byť rázny, presne ..žiadne ospravedlnovanie lebo to potom len využijeme vo svoj prospech :(
Moj priatel sa už v tomto zmenil to som si všimla že už ho tie moje stavy a vyčitania nebavia,tak už ma vie aj ignorovať a počká si kým ja neurobím ten krok. I ked ja mam zas taku hrdosť že mi je to zaťažko sa niekomu priplaziť a prosiť o odpustenie,no pomaly sa to učím...
Autor témy ,mal by prestať skákať ako ona píska. Začni ju ignorovať ked urobí nejaku chybu a nebude si ju chhieť priznaj a trvaj si na svojom ,lebo inak to bude robiť stále..
tvoja priatelka a jej spravanie ti hovori velmi dolezitu vec:
chyba ti muznost a reagujes nespravne, nemuzne, tym jej negativne crty v nej len posilujes.
pises, ze sa snazis byt rozumny.
to je kec, ty jej len ustupujes, to nie je rozumne, to je hlupe.
ale ona len odraza to, co ti chyba a intuitivne sa snazi ti to dat najavo.
pouc sa z toho.
napr. konkretne:
NIKDY sa neospravedlnuj, ak nie si na vine.
tym jej len ukazujes, ze si chudak a zeny chudákov neznasaju.
to vďaka rodičia som myslela v úvodzovkách. Bolo obdobie, keď som sa na nich hnevala, že ma rozmaznali, že mi často ustúpili...
Hej, to sú dve zlé extrémy, ak je dieťa stále kritizované, alebo naopak ak sa rodina stále riadi jeho potrebami...
Je ozaj ľahšie vychovať dieťa ako keď sa potom má ten človek ako dospelý vychovať sám. Lebo som to fakt tak potom cítila, že tomu decku čo vo mne je, musím byť teraz ja prísnym rodičom...
Ja som to zvládla vďaka príkladu partnera, a vďaka láske k Bohu a k nemu. Ľudia sklamú, nahnevajú nás, a ja som ozaj niekedy mala jediný dôvod bojovať so sebou kvôli Bohu, pre Neho. Lebo zas ani partner nie je dokonalý a robí chyby.
Inak niekedy predtým, ešte pred tým, než som si uvedomila moje správanie, by som ozaj bola radšej keby bol odišiel a nechal ma vyzúriť. On chcel stále hneď riešiť tú vec a udobriť sa, a ja som vnímala, že to nejde, že je vo mne nič iné len hnev... A až keď hnev opadol, dokázala som o niečo rozumnejšie a jasnejšie myslieť.
Ono všetci máme niečo, kde sa správame veľmi nesprávne. Niekto tým správaním viac ubližuje, niekto menej. U niekoho je to viac skryté, inde viac viditeľné.
Fleur, jasne, ze mnohi nikdy nepreskocia svoj tien a zneuzivaju to cely zivot (niekedy fakt cely zivot) a ani ich nenapadne zmenit to, lebo im to vyhovuje a tymto sposobom si hrozne vela vymozu. Ale uprimne - aj ked si myslia, ze su oblubeni, opak je pravdou, ak na sebe nezamakaju, su neznesitelni a ak, tak casom mozu zapadnut iba medzi rovnakych nezrelych egocentrikov.
* rovnako, ako je velmi skodlive, ked rodina decko drvi tym, ze je vzdy vsetkemu na vine ono...to je opacny extrem a rovnako skodlivy
Fleur-de-lis, ved ja ta neobvinujem, akurat som chcela podat pohlad tej druhej strany. Ja viem, ze si na sebe riadne zamakala a velmi to na tebe ocenujem.
Uz som pisala, ze podla mna je to naucene spravanie uz od detstva a vymakane v dospelosti na n-tu.
Je velka chyba, ked sa clovek nenauci niest zodpovednost za svoje chyby, spravanie, atd. Ja viem, ze je to aj o tom, ze VZDY je/su na vine ten druhy/ti druhi. Je to strasne lahke vsetko presuvat na druhych a zbavit sa tak zodpovednosti za seba sameho.
V podstate projektuju tito ludia vsetko negativne v sebe/o sebe na druhych...
Vsak su presvedceni, nauceni, ze nikdy nie je chyba v nich - lenze podvedome vedia, ze to nemoze byt realita :D a tak sa biju v sebe dva svety,realita s tym pokrivenym obrazom o realite.
Blbe je, ze tito ludia maju neskutocny cit najst ludi, ktori su silni, stabilni a 'vydrzia', casto roky, desiatky rokov - a tam sa teda riadne vyburuju.
Zastavit vas moze iba nekompromisny clovek, ktory si nenecha vami skakat po hlave, ak vas ma rad a je to clovek empaticky, tak su mozne aj ine cesty.
Ale je to fakt hrozne tazke toto vydrzat, zanechava to velke rany a vela vztahov si nicia tito ludia sami a prichadzaju o velmi kvalitnych ludi.
Fleuer, nie je to vobec super, ze ta rodicia naucili, ze ty si vzdy ta 'super'.
o áno, samota je dobrá. Ja už odchádzam sama, keď vidím, že sa potrebujem najprv ukľudniť aby som komunikovala normálne a rozumne. Lebo ten nával hrdých, sebeckých a obranných reakcií prichádza stále, ale už o tom teda aspoň viem a viem ako na to...
Maoam, u mňa to bol spôsob "prežitia" vypestovaný v detstve. Ako decko toho veľa o tom, čo je správne a dobré veľa nevieš a okolnosti, ktorým dnes už rozumiem a viem si to vysvetliť prečo som sa stala takou akou som bola. Ale ja som bola vždy dobrý človek, teda nerobila som nikomu napriek vedome a v kamarátstvach ma mali ľudia radi. Až vo vzťahu sa to ukázalo.
Ale to ti verím, že pre druhú stranu to je neznesiteľné. Ja sama so sebou by som teda neostala...
Ja som bola zvyknutá od detstva, že ja nie som nikdy tá zlá (vďaka rodičia...) takže som si prirodzene myslela, že aj vo vzťahu je to potom chyba toho druhého...
Ale našťastie ako náhle som si uvedomila pravdu, už som si nedovolila byť takou. A ja poznám viaceré baby čo s týmto bojujú, ľahšie sa mi zdôveria lebo ich v tom pochopím a nesúdim... A viem, že je veľa takých, ktorým stačilo uvedomenie si toho, a začali na sebe pracovať lebo také nechcú byť.
Ak to niekto robí vedome, to je horšie.
Fleur-de-lis: inak clovek ma tymto ludom fakt chut strelit facku, realnu a riadne silnu. Mne to casto prislo ako histrionske spravanie.
Zazila som to ale aj u muza, takze to nepostihuje iba zeny. neschopnost sebakontroly, kontroly impulzov...
Lenze hadky nepomozu, pretoze vy sa viete hadat milionkrat lepsie. POmoze väcsinou iba velmi dosledne spravanie, odist z miestnosti a nechat vas osamote.
Zurte si sami.
Musite ostat sami.
Kym tam je niekto, do koho mozete udierat, budete udierat.
Ja som dlho bojovala, vydrzala, ale potom som zacala konsenkventne odchadzat, vzdy ked prisiel vybuch - casto kvoli uplnej blbosti.
Alebo som vecne, jasne a bez zvysenia hlasu povedala - stop, toto so sebou nenecham robit a odisla som.
Si mala vidiet, co to spravilo, nie hned ale po case.
Cim viac sa takej osobe venuje pozornost, tym horsie. Casto im ide o ziskanie pozornosti...
